Život a služba zabudnutého hrdinu SNP – príbeh Adolfa Weinholda

Jeho skutky i meno krátko po skončení druhej svetovej vojny zapadli prachom. Hlavnými tvárami Slovenského národného povstania na Hornej Nitre sa stali najmä partizáni a členovia komunistickej strany. Na poctivého vojaka, ktorý si svedomito plnil svoje povinnosti, sa zabudlo, pretože nemal správnu politickú príslušnosť. Tento článok zachytáva príbeh Adolfa Weinholda, zabudnutého hrdinu SNP.

Pozn. autora: Žáner životopis je z hľadiska výstavby a dramatizácie príbehu veľmi náročný. Ak rozprávame o živote významnej osobnosti chronologicky, tak všetko smeruje k smrti. Akoby vyvrcholením príbehu človeka malo byť to, že zomrie. Akoby smrť mala byť pointou života… To je trošku kruté. Preto sme sa pokúsili nájsť inú cestu, obrátiť plynutie času a život Adolfa Weinholda, zabudnutého hrdinu protifašistického odboja na Hornej Nitre, preskúmať cez jeho činy, postoje a službu. Lebo nie smrť, ale život a služba vlasti sú pointou jeho života…

Smrť

Dňa 9. septembra 1944 viedol Adolf Weinhold svojich vojakov od severu na Malé Uherce. Bol to posledný pokus povstalcov o zadržanie silnej nacistickej armády pri Baťovanoch. Počas tejto akcie bol zranený a nemeckí vojaci ho zajali. Spolu s ďalšími dôstojníkmi ho previezli najskôr do Topoľčian, potom do Nitry, kde ho vypočúvalo gestapo. Pravdepodobne si od neho brutálnym spôsobom pýtali dôverné informácie o povstaleckej armáde. Od tohto momentu už nikto nikdy Adolfa Weinholda nevidel.

Život

Adolf Weinhold sa narodil 10. decembra 1903 v obci Stropkov na východnom Slovensku. Pochádzal z veľmi jednoduchých pomerov. Bol najstarším dieťaťom vo viacdetnej roľníckej rodine. Nádej na zlepšenie osobnej i rodinnej situácie hľadal najmä vo vzdelaní. Po absolvovaní Meštianskej školy v Humennom v roku 1920 úspešne dokončil aj Vyššiu priemyselnú školu strojnícku v Košiciach (1920 – 1924).

Základnú vojenskú službu si začal plniť v Bardejove, kde bol zaradený do horského pešieho práporu 11. V rámci vojenskej služby vyštudoval aj Školu na dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach (1924 – 1925) a tiež Školu na dôstojníkov spojovacieho vojska v zálohe v českom Turnove. Po skončení základnej vojenskej služby v roku 1926 odišiel do Prahy, kde navštevoval České vysoké učení technické, odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva.

V septembri 1930 bol však Adolf smutnými okolnosťami prinútený svoje štúdium ukončiť a zamestnať sa, pretože mu zomrel otec a musel sa finančne postarať o svojich maloletých súrodencov. Zostal v Prahe a postupne vystriedal viacero zamestnaní. Pracoval ako technický úradník v továrni na konštrukciu výťahov, v obchode s leteckým materiálom a priemyslovými strojmi, alebo tiež v štatistickom úrade. V septembri 1938 bol povolaný do armády a ustanovený za veliteľa náhradného práporu v Jelšave. Po skončení brannej povinnosti pôsobil opäť v Prahe.

Služba

V marci 1939, po vzniku Slovenskej republiky, sa Adolf Weinhold vrátil naspäť do svojej rodnej krajiny. Zamestnal sa v Slovenskom štatistickom úrade v Bratislave, kde pracoval viac ako dva roky. V roku 1941 spravil zásadné životné rozhodnutie a podal si žiadosť o vstup do slovenskej armády. Žiadosť bola takmer okamžite schválená a Adolf Weinhold sa v hodnosti nadporučíka pechoty stal dôstojníkom z povolania. Najskôr pôsobil priamo na ministerstve národnej obrany v materiálnom oddelení. Vďaka svojmu vzdelaniu však už v januári 1942 prevzal funkciu veliteľa vojenského dozoru továrenskej skupiny 2 v Podbrezovej.

Počas tohto obdobia sa v ňom postupne začal prehlbovať odpor voči fašistickému režimu na Slovensku. Kriticky vnímal tiež politické a vojenské partnerstvo Slovenského štátu s nacistickým Nemeckom a neúspechy na východnom fronte. Do odboja sa začal iniciatívnejšie zapájať začiatkom roka 1944 prostredníctvom náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska podplukovníka Jána Goliana, ktorý ho poveril organizovaním vojenského odboja na Horehroní.

V apríli 1944, keď sa už naplno rozbehli prípravy ozbrojeného protifašistického povstania, bol nečakane preložený do Zemianskych Kostolian na Hornú Nitru. Tu sa stal s hodnosťou kapitána veliteľom Zbrojného skladu slovenskej armády a prevzal tiež velenie Vojenského technického a chemického ústavu. Okamžite po svojom príchode do Zemianskych Kostolian zorganizoval okolo seba skupinu lojálnych protifašisticky zameraných dôstojníkov a nadviazal kontakty s ďalšími členmi civilného odboja. Postupne začal zhromažďovať rezervy streliva a zbraní pre potreby plánovaného povstania.

Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944. Povstalci sa v podstate hneď na začiatku ocitli v obrannej pozícii, pretože na nich tlačila nacistická armáda, ktorá začala okupáciu územia Slovenského štátu. Adolf Weinhold po vypuknutí povstania prevzal velenie nad celou posádkou v Zemianskych Kostoľanoch a začal organizovať oddiely mobilizovaných vojakov. V jeho rukách sa koncentroval kompletný povstalecký život na Hornej Nitre. Vďaka zodpovedne pripraveným rezervám zbraní a munície sa mu podarilo vyzbrojiť vojakov a povstalcov vrátane približne dvoch tisícok dobrovoľníkov z Baťovian.

Osobne organizoval obranu dolín riek Nitry a Nitrice. Nacistickú armádu dokázali jeho jednotky zdržiavať v bojoch pri Čakajovciach, Topoľčanoch, Brodzanoch, Návojovciach, Hradišti a v okolí Veľkých Uheriec. Adolf Weinhold nevykonával len štábnu prácu. Aktívne sa zapájal aj do bojov na fronte. Vojaci slovenskej armády spolu s povstaleckými dobrovoľníkmi však na týchto úsekoch čelili obrovskej presile.

Situácia na Hornej Nitre sa výrazne zhoršila 6. septembra, pretože padli Baťovany. Zdecimovaným jednotkám Adolfa Weinholda sa ešte nakrátko podarilo zatlačiť postupujúcich Nemcov ťahom od Veľkých Krštenian. Následne sa však v tejto oblasti rozhoreli veľmi tvrdé boje, počas ktorých povstalci zaznamenali veľké straty.

Dňa 9. septembra 1944 viedol Adolf Weinhold svojich vojakov od severu na Malé Uherce. Bol to posledný pokus povstalcov o zadržanie silnej nacistickej armády pri Baťovanoch…

Zdroje:

• CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava, 2013.
• MASKALÍK, Alexej. Adolf Weinhold. In: Obrana – Mesačník Ministerstva obrany SR. Máj 2011, ročník XIX., číslo 5, s. 27.
• ŽIŠKOVÁ-MOROŇOVÁ, Katarína (ed.). Dejiny Slovenského národného povstania – Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava, 1985.

Ďakujeme vedúcemu posádky Výcvikového a testovacieho centra radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Zemianskych Kostoľanoch za možnosť odfotografovať pamätnú tabuľu na budove centra.