Z Milána až do Veľkých Uheriec a Topoľčianok. Alojz Pichl patril k významným európskym architektom

4

V našom regióne sme mali v moderných dejinách šťastie na skutočne výnimočných architektov. O mnohých z nich na stránkach nášho portálu píšeme: napríklad František Fackenberg, Vladimír Karfík či František Kučera. Aj v novoveku však okolie dnešného Partizánskeho navštevovali a svojou prácou zdobili významní architekti. Na ďalších riadkoch si bližšie predstavíme život a tvorbu jedného z nich, Alojza Pichla. 

Pichla sme spomínali v súvislosti s jeho prácou v Topoľčiankach a Veľkých Uherciach. Zďaleka však nebol významný iba spoluprácou s mecénom Jánom Keglevičom a jeho záber bol aj z geografického hľadiska oveľa širší. Narodil sa ako Alois Ludwig Pichl v Miláne. Jeho otec Václav si tiež zaslúžil heslo na wikipédii – bol významným českým hudobným skladateľom, ktorého nepoznáte azda len kvôli tomu, že žil a tvoril v tieni velikánov klasicizmu, Haydna, Mozarta a čiastočne aj Beethovena. Podobne ako Haydn bol mimoriadne plodný (skomponoval takmer 400 skladieb) a tvoril pod ochranou významného patróna. Haydn mal svojho Esterházyho, Pichl bol dvorným kapelmajstrom a skladateľom syna Márie Terézie, lombardského miestodržiteľa Ferdinanda Karola. 

Schloss Rappoltenkirchen, foto: Wikimedia commons

Miláno, Topoľčianky, Jelšava aj Ľvov

Jeho syn Alojz vyštudoval architektúru v Taliansku a vo Viedni. Už vo veku 21 rokov bol zamestnaný na milánskom dvore ako architekt a postupne sa začal presadzovať aj v širšom kontexte. Pre manželku svojho zamestnávateľa Ferdinanda Karola začiatkom 19. storočia klasicisticky prestaval dva paláce vo Viedni. V Brne naprojektoval obelisk pripomínajúci ukončenie napoleonských vojen. Medzitým sa zoznámil s Jánom Keglevičom a v rokoch 1818-1825 bol hlavným architektom klasicistickej prestavby jeho zámku v Topoľčiankach. Počas topoľčianskej zákazky pripravil aj plány pre (ako inak) klasicistickú prestavbu zámočku Rappoltenkirchen v dnešnom Dolnom Rakúsku. 

Druhým významným projektom Pichla na území dnešného Slovenska a jediným veľkým sakrálnym počinom je farský kostol v Jelšave. Jelšavský kostol vyhorel v roku 1829 a miestna honorácia poverila naprojektovaním nového chrámu práve Pichla. Treba si pritom uvedomiť, že celý Gemer a špeciálne Jelšava vtedy patrili k mimoriadne rozvinutým oblastiam Slovenska a napríklad práve v Jelšave vlastnili kaštieľ Coburgovci, jeden z najvýznamnejších magnátskych rodov v novovekej Európe. Samozrejme, jelšavský kostol je perlou slovenského klasicizmu. 

Farský kostol v Jelšave, foto: Wikimedia commons

Ďalším mimoriadnym Pichlovým projektom je mestské divadlo vo Ľvove, dnešné Divadlo Marie Zankoveckej. Vďaka tomu je meno Pichla aj súčasťou poľských a ukrajinských dejín umenia, keďže v čase projektovania a výstavby patril Ľvov jednoznačne do poľského kultúrneho kontextu, no neskôr, po druhej svetovej vojne, pripadol Sovietskemu zväzu a potom Ukrajine.

Posledným Pichlovým dielom vo Viedni je Palais Niederösterreich. Konkrétne, jeho čiastočná prestavba v klasicistickom štýle. 

Divadlo vo Ľvove, foto: Wikimedia commons, akvarel T. Rybrovského, 1900

Prestavba kaštieľa vo Veľkých Uherciach

No a skončíme opäť v našom regióne. Naozajstnou lahôdkou v tvorbe nášho hrdinu je v každom prípade produkt ďalšej spolupráce Pichla s Keglevičom, zásadná prestavba spustnutého veľkouhereckého kaštieľa. Pred Keglevičom vlastnil kaštieľ gróf Majláth, ktorý však vraj na ňom ani krížom slamu nepreložil a (zrejme aj kvôli finančným ťažkostiam) bol nútený predať ho. Tekovský župan Keglevič ho kúpil pre svojho syna, ktorý však krátko po narodení umrel. Keglevič kaštieľ aj tak prestaval, a to v úplne modernom štýle. Zapáčila sa mu prestavba rusovského kaštieľa a rozhodol sa aj v prípade Uheriec pre niečo celkom nové. Ak ste sa v článku dostali až sem, je vám jasné, že aj architekt Pichl musel úplne opustiť všetko, čomu doteraz veril a podľa čoho staval. Ovplyvnený Keglevičom a jeho záľubou v novom, romantickom štýle, prestaval Keglevičovu novú akvizíciu celkom novátorsky – aj keď bol za to nielen chválený. 

Bodkou za životom a tvorbou tohto významného rakúskeho architekta českého pôvodu je teda veľkouherecký kaštieľ, ako ho dnes poznáme. Skutočne, táto krásna a romantická bodka je radikálne iná ako všetko, čo počas svojho dlhého života vytvoril. A tak máme v našom blízkom okolí dve úplne odlišné stavby pripomínajúce nám jeho genialitu – ďalší príklad toho, aký bohatý je náš región aj na historickú architektúru. Alojz Pichl zomrel vo Viedni v roku 1856, päť mesiacov pred svojim mecenášom Jánom Keglevičom.

Kaštieľ vo Veľkých Uherciach

Zdroje:

  • www.architektenlexikon.at
  • www.austriasites.com