V 18. storočí boli v kostoloch zakázané. Betlehemy majú svoje pravidlá a bohatú históriu

K tradičnej vianočnej atmosfére patrí  vôňa koláčov, vyzdobený, rozsvietený stromček, koledy, adventný veniec, ale aj často nenápadný, no dôležitý betlehem. Tento miniatúrny výjav zobrazuje dôležitú historickú udalosť, ktorá sa odohrala pred viac ako 2000 rokmi v mestečku Betlehem a kresťanom pripomína tú pravú podstatu Vianoc. Jeho úloha sa od počiatočnej duchovnej role posúva skôr k estetickej záležitosti, stále je však pevnou súčasťou tradície a patrí mu čestné miesto počas vianočných sviatkov. Betlehemy v najrôznejších podobách či veľkostiach môžeme nájsť v kostoloch, na námestiach, ale aj takmer v každej domácnosti.

Ako sa betlehemy dostali do našich domácnosti a stáli sa súčasťou vianočnej výzdoby? Tak trochu neplánovane. Príbeh o počiatku betlehemov sa viaže k Vianociam roku 1223. Svätý František z Assisi pripravil v lesnej jaskyni pri dedinke Greccio jednoduché jasle (kŕmidlo pre zvieratá) vystlané senom. Do nich položil malé dieťa, ku ktorému postavil jeho rodičov, miestnych dedinčanov. Okolo tejto scény Svätej rodiny rozostavil predstaviteľov pastierov, Troch kráľov, dokonca i živého osla a vola. A pri jasliach slúžil potom štedrovečernú – taktiež po prvý raz – polnočnú omšu. Týmto chcel svätý František poukázať na chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Tajomná, vzrušujúca a zároveň dojímavá atmosféra sa zapáčila zúčastnením a postupne sa začal tento výjav zobrazujúci narodenie Ježiška rozširovať po celom Taliansku a neskôr aj ďalej za hranice. Výjavy tohto vzácneho okamihu však môžeme nájsť aj oveľa skôr. Výtvarné spracovanie narodenia Spasiteľa patrí totiž k najranejším motívom zobrazovaným kresťanskými umelcami.  

Pompézne Betlehemy boli zakázané

Pôvodný úmysel, poukázať na chudobu sa rokmi obrátil. Výjav Betlehemskej noci sa staval súčasťou výzdoby kostolov, na ich tvorbe sa podieľali poprední umelci a rezbári. Samozrejme čím väčší a pompéznejší betlehem, tým lepšie. Počas baroka nešlo o žiadne miniatúry, postavy dosahovali životnú veľkosť, boli oblečené do luxusných dobových odevov z drahých látok. A tak sa stávalo, že tieto očarujúce betlehemy strhávali všetku pozornosť a odvádzali myšlienky od duchovnej podstaty Vianoc.

To sa zmenilo počas vlády rakúsko-uhorského cisára Jozefa II., ktorý nesúhlasil s cirkevným prepychom. Okrem iného, koncom 18.storočia vydal nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy, práve pre ich nadmernú honosnosť a s tým spojenú nákladnosť.

Tento krok viedol k tradícii domácich betlehemov, pretože ľudia si ich začali v zjednodušenej podobe vytvárať doma.  Materiály na výrobu ľudových betlehemov boli rôzne – drevo, hlina, kov, textil. Okrem toho, mnohí remeselníci, maliari, sochári, tesári, ktorí prišli o cirkevné zákazky, sa začali viac orientovať na svetského zákazníka (najčastejšie bohatých mešťanov) a prispôsobovať svoju tvorbu ich požiadavkám. Po smrti Jozefa II. sa betlehemy opäť vrátili do kostolov.

Betlehemárstvo sa na našom území najviac rozvinulo na prelome 19. a 20. storočia. S rozvojom moderných tlačiarenských technológií vznikla novinka – papierové betlehemy. V 30. rokoch minulého storočia prišli papierové reklamné betlehemy. K nákupu svojho tovaru ich ponúkali niektoré spoločnosti, okrem iných aj firma Baťa.

Aj Betlehemy majú svoje pravidlá

Dnes už  môžeme pri našich stromčekoch nájsť najrôznejšie betlehemy, rôznych materiálov i veľkostí. Podstatné je, aby nám pripomínali udalosti výnimočnej noci, ktoré sa stali pred viac ako 2000 rokmi v Betleheme, mesta osem kilometrov vzdialeného od Jeruzalema. Práve preto sa usporiadanie betlehemov riadi určitými pravidlami. Stredobodom maštaľky je malý Ježiško v jasliach (niekedy sa umiestňuje do betlehemu až na Štedrý Večer). Najbližšie k nemu sa nachádza Panna Mária, jeho matka a z druhej strany jasličiek sa nachádza jej muž, Ježišov pestún, Svätý Jozef.  V pozadí sa nachádzajú vôl a osol (v juhoamerických betlehemoch sú to dve lamy, u Eskimákov medveď a los), zvieratá svojim dychom zohrievajú malé, často veľmi chabo oblečené Jezuľa. Skôr na ľavej strane sú umiestnení pastieri s ovečkami, ktorí sa prišli pokloniť. A na pravej strane od Svätej rodiny sú umiestnení traja králi či mudrci z Východu; Gašpar, Melichar a Baltazár, ktorí Božiemu synovi doniesli vzácne dary – zlato, kadidlo a myrhu. Tí podľa tradície prišli (čiže by mali pribudnúť do betlehema) 6. januára.  V betlehemoch môžeme ešte vidieť anjela zvestujúceho radostnú novinu a hviezdu, ktorá ukazovala mudrcom smer cesty. 

Ďalšie postavy sú už na tvorivosti umelcov. Otvorenú scénu tvoria najrôznejší darcovia, ktorí sa prišli pokloniť. Môžu to byť ďalšie zvieratá, hudobníci, dedinčania, remeselníci. Práve tieto postavy dávajú betlehemom originálnosť a zaujímavosť. Krásnym príkladom je najznámejší slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej. Okrem svojej rozmernosti je to aj akási učebnica slovenského dejepisu a zemepisu. Najväčší pohyblivý betlehem na svete sa, taktiež, nachádza na Slovensku – v Banskej Štiavnici. Má minimálne 800 postavičiek a dĺžku 22 metrov. Zobrazuje tradície, vývoj a históriu Banskej Štiavnice.

Aj v Partizánskom na námestí môžeme už jedenáste Vianoce pookriať pri pohľade na rozmerný betlehem nachádzajúci sa na netradičnom mieste – vo fontáne. Autorom drevených figúr je ľudový rezbár Miroslav Janič z Brežian. V roku 2013 k betlehemu pribudol na obrube fontány adventný veniec z čečiny s obvodom 39 metrov.

Je to práve ten často malý a nenápadný betlehem pod stromčekom, ktorý nám pripomína, prečo slávime Vianoce. A aj keď existuje množstvo očarujúcich betlehemov po celom svete, vždy zostáva ich stredobodom malé bábätko uložené v jasliach.

Príjemné a pokojné prežitie vianočných sviatkov!

• https://betlehem.rajeckalesna.org

• https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/537064-slovenske-betlehemy-obdivuje-cely-svet/