V tridsiatych rokoch by si jednoduchý roľník zo Šimonovian ani vo sne nepomyslel, že jedného dňa uvidí film v kine. Stalo sa veľa vecí, ktoré nečakal a nevedel si ich predtým predstaviť. Za jeho humnom začalo vznikať mesto a s ním aj najmodernejší spoločenský dom s reštauráciou, kaviarňou a kinom.
Baťovany boli pre pôvodných miestnych obyvateľov skutočným úkazom. S ich výstavbou sa začalo v roku 1938 a na poliach, ktoré predtým ťažko obrábali, zrazu stáli fabriky a moderné mesto so všetkým, čo k nemu patrí, čiže aj s moderným spoločenským domom. Okrem obchodov a služieb nachádzajúcich sa na prízemí, bola v spoločenskom dome reštaurácia a aj kaviareň s pódiom. Na druhom poschodí sa nachádzali hotelové izby a byt riaditeľa. V spoločenskom dome sa usporadúvali koncerty, divadelné predstavenia, zabaviť ste sa mohli aj na plesoch a ľudových zábavách. V prízemí sídlilo kino, kde sa premietali filmy. Nad hlavným vstupom bol vysunutý balkón, z ktorého sa obyvateľom Baťovian prihovárali jeho predstavitelia pri rôznych oslavách a výročiach. Spoločenský dom bol skutočne moderným centrom kultúrneho života.
Ako pracovník továrne ste okolo spoločenského domu chodili denne, míňali ste ho vždy na ceste do práce a z práce. Nachádzal sa totiž medzi továrňou a kolóniou domov. V duchu zásad Ideálneho priemyselného mesta bol umiestnený tak, aby vám uľahčoval cestu do obchodu. Idúc z práce ste mohli nakúpiť potraviny bez zbytočného zachádzania.
Výstavba spoločenského domu sa začala v roku 1939 podľa architektonického návrhu Františka Kučeru. Ten vychádzal z kostry železobetónového skeletu, ktorý je základným konštrukčným prvkom baťovskej architektúry. Baťovskí architekti ho začali využívať pre stavbu fabrických budov, ale úspešne ho adaptovali aj pri stavbách spoločenského charakteru a to najmä pre jeho flexibilnosť a efektívnosť. Spoločenský dom v Baťovanoch sa vyznačoval pravidelným rastrom okien v prvom aj druhom podlaží. Vstup so spomínaným balkónom bol situovaný centrálne. Po jeho stranách sa nachádzal parter občianskej vybavenosti s obchodmi a službami. Ten bol čiastočne prestrešený subtílnou markízou, ktorá sa tiahla celou dĺžkou priečelia a bola ukončená elegantnými oblúkmi. Upozorniť treba aj na priestranné loggie v oboch nárožiach druhého poschodia.
Dnešná podoba spoločenského domu s keramickým obkladom vznikla v roku 1989, kedy prešiel kompletnou rekonštrukciou. V tomto období získal tiež výrazné ťažkopádne markízy, ktoré nadviazali na predchádzajúcu subtílnu markízu. Rečnícky balkón bol nahradený vystupujúcim rizalitom vo výške oboch poschodí, na ktorom je aj dnes umiestený nápis – Hotel, Spoločenský dom. Oproti pôvodnému je však podstatne menší. Zaniknutým prvkom sú aj loggie. Tie podľa zachovaných archívnych fotografií zmizli ešte v 60. rokoch.
Porovnanie týchto dvoch podôb spoločenského domu sme vám už priniesli v tomto článku. Napriek tejto fasádnej zmene treba povedať, že si spoločenský dom drží svoje funkcie dodnes, hoci v podstatne oklieštenej forme. Po vzniku samostatného kina a domu kultúry, je ochudobnený o kultúrne podujatia. Zabaviť sa v spoločenskom dome dá dnes len na diskotéke. Druhé podlažie je nevyužívané, a tak hotelová izba s výhľadom na celé námestie zatiaľ zostáva len peknou predstavou.
Hanka Vanková