Oslany boli v minulosti podobne ako Žabokreky nad Nitrou trhovým mestečkom a sídlom okresu. V obci sa pravidelne konali veľké jarmoky, sídlilo tu značné množstvo remeselníkov a obchodníkov. Väčšinu prevádzok a živnostenských licencií vlastnili oslianski Židia, ktorí spoločne s majoritným obyvateľstvom dotvárali kolorit obchodného mestečka. Cenné informácie o živote židovskej komunity sú zapísané v Kronike obce Oslany z rokov 1925 až 1980. Kronikár Alfonz Opačitý sa v sedemdesiatych rokoch 20. storočia pýtal starších obyvateľov Oslian na Židov. Ich odpovede zaznamenal v kapitole s názvom Spomienky na občanov židovskej národnosti.
Článok vychádza pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, ktorý si celý svet každoročne pripomína 27. januára. Táto významná spomienka na utrpenie miliónov Židov, ktorí boli obeťami nacistického besnenia počas druhej svetovej vojny, nám má pomôcť uvedomiť si smutný rozsah tragédie holokaustu, ktorá sa nikdy nesmie zopakovať. Medzinárodný deň vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN na počesť výročia oslobodenia najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim).
Trhové mestečko a prví Židia
Názov obce Oslany sa v historických prameňoch spomína prvýkrát v roku 1254 ako súčasť panstva hradu Zvolen. Od 16. storočia získalo sídlo status zemepanského mestečka, pričom ho striedavo vlastnili rôzne šľachtické rodiny. V roku 1670 udelil Leopold I., rímskonemecký cisár a uhorský kráľ, mestečku Oslany trhové právo a právo na štyri jarmoky v roku. Od tohto momentu sa v Oslanoch začali rozvíjať remeselné cechy a hospodársky život. Koncom 17. storočia sa v mestečku objavili aj prví Židia, no ich pobyt nikdy nebol trvalý a súvisel len s obchodovaním v čase jarmoku.
Židovské rodiny sa v Oslanoch začali natrvalo usádzať až v prvej polovici 19. storočia. Medzi prvých židovských obyvateľov mestečka patrili Fürstovci, Bockovci, Wernerovci a Weinbergerovci. Význam Oslian v tomto čase narástol, pretože sa v roku 1803 stali sídlom okresu. Počet Židov sa v priebehu ďalších desaťročí zvyšoval a komunita dosiahla svoj najväčší rozkvet na prelome 19. a 20. storočia. V Oslanoch žilo v roku 1900 viac ako 120 občanov židovskej národnosti, čo predstavovalo takmer 8% z celkového počtu obyvateľov.
Vznik židovskej náboženskej obce
V roku 1850 bola v Oslanoch založená židovská náboženská obec. Krátko po jej vzniku začali Židia na východnom okraji mestečka využívať aj svoj vlastný cintorín a v tomto období si tiež postavili mikve, čiže malé kúpele na zbavovanie sa rituálnej nečistoty. Vlastnú židovskú ľudovú školu s nemeckým vyučovacím jazykom otvorila náboženská obec v roku 1860. Navštevovali ju deti zo širokého okolia a v škole vyučovali dvaja učitelia. Židovská náboženská obec zamestnávala aj šojcheta, rituálneho rezníka, ktorý pripravoval pre celú komunitu kóšer mäso.
Koncom 19. storočia vznikol v Oslanoch rabinát. Prvým rabínom bol Armin Reich, ktorý pochádzal z dôležitej rabínskej rodiny z Vrbového. Počas jeho pôsobenia si židovská náboženská obec postavila z kameňa a surovej tehly úhľadnú synagógu. Význam oslianskej židovskej komunity podčiarkuje tiež fakt, že rabín Armin Reich dochádzal do Prievidze, pretože tamojší Židia nemali vlastného duchovného.
Oslianski Židia nažívali s väčšinovým katolíckym obyvateľstvom vo vzájomnom porozumení. Svedčí o tom skutočnosť, že jedným z donorov farského katolíckeho kostola bol obyvateľ židovskej národnosti. Jedinú výnimku predstavoval prípad, keď sa po skončení prvej svetovej vojny demobilizovaní vojaci vracajúci sa z frontu vlámali do niekoľkých židovských obchodov. Miestni Židia však rýchlo sformovali vlastnú domobranu a zabránili ďalšiemu rabovaniu.
Pevná súčasť života v Oslanoch
Hoci počet členov židovskej komunity nabral v 20. storočí klesajúcu tendenciu (súviselo to najmä s tým, že od roku 1922 už Oslany neboli sídlom okresu), Židia boli neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho i hospodárskeho života v Oslanoch.
Predsedom židovskej náboženskej obce bol v medzivojnovom období Štefan Diamant, ako rabín stále pôsobil Armin Reich a funkciu šojcheta vykonával Izidor Weiss. Po smrti rabína Armina Reicha v roku 1938 prechodne zastával tento post jeho syn Ignác. Neskôr sa rabínom v Oslanoch stal Jozef Nágel, rodák z Topoľčian. V päťtriednej židovskej ľudovej škole sa v období Československej republiky vyučovalo v slovenskom jazyku.
Mária Néčeyová a Anna Bridová si v Kronike obce Oslany spomínajú na to, že väčšina oslianskych Židov sa živila obchodovaním a remeselníctvom. Samuel Diamant napríklad vlastnil obchod so zmiešaným tovarom, železiarstvo patrilo Jozefovi Gertlerovi, obchod s konfekčným tovarom prevádzkoval Filip Ehrenstein a Jakub Werner predával strižný tovar. Remeselnej výrobe tehál sa venoval Gejza Weinberger a najväčšie pekárstvo v Oslanoch prevádzkoval Jozef Ozslanyi. Miestne hostince vlastnili Ignác Schwarc a Eduard Wertheimer. Okrem toho sa Židia venovali aj hodinárskemu, klampiarskemu a krajčírskemu remeslu.
Príspevok židovskej komunity k rozvoju obce Oslany však nemôžeme zúžiť iba na oblasť podnikania. Od roku 1888 pôsobil v Oslanoch ako okresný lekár Maximilián Pollitzer. Ten bol v roku 1921 aj jediným židovským poslancom 33-členného obecného zastupiteľstva. Oslianskym lekárnikom bol ďalší člen komunity Arpád Šimko a zubnej technike sa venoval Alexander Glatz. Kronika obce Oslany zachytáva aj peknú spomienku Antona Hvojníka, ktorý kronikárovi Alfonzovi Opačitému vyrozprával, ako v detstve spolu so svojimi rovesníkmi chodieval do židovskej pekárne na odrezky z „maciek“. Židovská obec skutočne prevádzkovala od roku 1919 takúto pekáreň na výrobu nekvaseného chleba maces.
Strach, smrť a ticho
Už v prvých mesiacoch existencie vojnového Slovenského štátu boli oslianski Židia vylúčení z miestneho zastupiteľstva a zo všetkých verejných funkcií. Opatrenia zasiahli aj do ich náboženskej slobody. Židovská obec tak fungovala vo veľmi obmedzenom režime. Rabínom bol v tomto období Jozef Nágel, ktorý sa však v roku 1942 presťahoval s celou svojou rodinou do Prievidze a napokon bol po potlačení povstania v roku 1944 zavraždený Nemcami v Kremničke.
S likvidáciou židovských živností a obchodov začali úrady v marci 1941. Svoje podniky museli odovzdať arizátorom zubný technik Alexander Glatz, obchodníci Filip Ehrenstein a Jakub Werner, veľkovýrobca tehál Gejza Weinberger, majiteľ železiarstva Jozef Gertler, pekár Arpád Ozslanyi a Hermína Wertheimerová, vdova po krčmárovi Eduardovi Wertheimerovi. Od leta roku 1941 boli Židia povinní nosiť na vonkajšom odeve žlté hviezdy veľkosti dlane.
Vládne nariadenie známe ako Židovský kódex, ktoré bolo prijaté 9. septembra 1941, sa stalo predzvesťou toho najhoršieho. Dňa 21. marca 1942 zatkli v Oslanoch mladých židovských mužov a odvliekli ich do koncentračného tábora v Novákoch. Odtiaľ boli 31. marca deportovaní do tábora Majdanek v Poľsku. Mladé Židovky transportovali koncom marca cez Prievidzu do zberného strediska v Bratislave na Patrónke. Odtiaľ boli 1. decembra 1942 deportované do tábora smrti v Osvienčime.
Všetkých ostatných Židov v Oslanoch zobudili gardisti 4. júna 1942 vo veľmi skorých ranných hodinách (o 2:30) a odvliekli ich do tábora v Novákoch. Väčšina židovských rodín z Oslian bola prevezená 11. júna 1942 do Lublina v okupovanom Poľsku. Práceschopných mužov začlenili do skupín v tábore Majdanek. Ženy, deti a starcov odviezli do tábora Sobibor, kde boli všetci krátko po príchode zavraždení. Ďalší transport oslianskych Židov bol z Novák vypravený 19. júna 1942 a smeroval cez Žilinu do Osvienčimu.
Dňa 27. júna 1942 hlásil miestny veliteľ Hlinkovej gardy ministerstvu vnútra, že Oslany sa zbavili všetkých Židov. Obec sa tak stala prvou lokalitou západného Slovenska, odkiaľ boli odvlečení všetci obyvatelia židovského vierovyznania i národnosti. Kronikár obce Oslany, Alfonz Opačitý, ukončil kapitolu venovanú Židom a ich zmiznutiu počas druhej svetovej vojny slovami: „Na túto udalosť starší občania neradi spomínajú…“
Článok obsahuje iba ilustračné fotografie. V dedine Oslany sa v súčasnosti nenachádzajú žiadne hmotné pamiatky na obyvateľov židovskej národnosti. Židovská synagóga bola zbúraná krátko po druhej svetovej vojne. Židovský cintorín bol zlikvidovaný okolo roku 1970.
Zdroje:
- Arizácie podnikov Židov – Oslany (dostupné online: https://www.upn.gov.sk/projekty/arizacie/vysledky-vyhladavania/?mesto_obec=Oslany).
- Encyklopédia židovských náboženských obcí (L-R). Bratislava, 2010.
- Gardista, ročník III., číslo 205, 9. september 1941, (dostupné online: http://digitalna.kniznica.info/zoom/42496/view?search=gardista&page=1&p=separate&tool=search&view=0,0,5015,7390).
- JELÍNEK, Ješajahu Andrej – GUBIČ, Otto – KLIŽAN, Erik. Jedno storočie v Prievidzi (Dejiny Židovstva na hornej Nitre). Prievidza, 2017.
- Kronika obce Oslany 1925 – 1980, s. 128 – 133 (dostupné online: http://kronika4.oslany.sk/2/).
Hanka Vanková