Nedávno sme v našich potulkách po regióne narazili na Bélu Bartóka a jeho zaujímavú spojitosť s Klátovou Novou Vsou. Keď však prejdeme po prúde rieky Nitry pár kilometrov na juhozápad, dostaneme sa do obce Nitrianska Streda, odkiaľ pochádzal ďalší zaujímavý hudobník s mimoriadne pestrým životom.
Nitrianska Streda bola po stáročia domovom šľachtickej rodiny Szerdahelyi (alebo Zerdahelyi) – čiže dalo by sa povedať rodiny „zo Stredy“. Jedným z významných členov rodiny bol druhý banskobystrický biskup Gabriel Szerdahelyi, ktorý bol predtým pomocným biskupom vo Vacove (Vác). Rodina však postupne schudobnela a v 19. storočí už nezohrávala významnejšiu úlohu v dejinách Uhorska.
Práve z tejto schudobnenej šľachtickej rodiny pochádzal Eduard (Ede) Szerdahelyi. Narodil sa v Nitrianskej Strede v roku 1821 a odmalička prejavoval mimoriadny hudobný talent. Neskôr sa stal žiakom a priateľom slávneho Franza (Ferenca) Liszta. Geniálny virtuóz a skladateľ oceňoval talent svojho žiaka a dokonca mu venoval svoju prvú Uhorskú rapsódiu, uverejnenú v roku 1851.
Ede sa ako maďarský vlastenec zapojil do revolúcie v roku 1848-49. Bol dôstojníkom a mal úlohu verbovať nových vojakov do uhorskej armády v boji proti Habsburgovcom. Zatkli ho však a niekoľko mesiacov väznili v Pešti a neskôr v Olomouci.
Po prepustení v roku 1850 pricestoval do Weimaru k priateľovi Lisztovi, ktorý tam v tom čase pôsobil. Po polročnom pobyte u Liszta emigroval do Londýna a odtiaľ po krátkom čase do Spojených štátov amerických. Všade sa zdržiaval v kruhoch maďarských emigrantov a ich podporovateľov. Treba si uvedomiť, že mnohí intelektuáli v krajinách na západ od Uhorska sa často pozerali na tamojších revolucionárov so sympatiou a podporovali ich vo vyhnanstve. Takúto podporu pocítil vo svojich časoch vo Weimare, Londýne a neskôr aj USA tiež Ede Szerdahelyi.
Pri emigrácii cez Atlantik si vybral za miesto pobytu Boston, významné kultúrne a intelektuálne stredisko. Tam sa dostal do tzv. Maďarského klubu pána Stearnsa, podporovateľa maďarských emigrantov a veľkého obdivovateľa Lajosa Kossutha. George Luther Stearns bol veľkým obhajcom zrušenia otroctva a bojovníkom za ľudské práva Afroameričanov v USA. Zároveň bol bohatým obchodníkom a pomáhal aj svojim maďarským priateľom, vrátane Eduarda Szerdahelyia. Ďalším významným patrónom Edeho bol známy americký básnik a prekladateľ Henry Wadsworth Longfellow, autor prvého amerického prekladu Božskej komédie. Ako o ňom spomína jeho syn Ernest, mimochodom, známy americký maliar, „Bol mimoriadne sčítaný v oblasti vojenstva, vedel detailne popísať všetky napoleonské vojny a bitky. Čo však bolo na ňom také príťažlivé pre môjho otca, to neviem, určite nie výpočet bitiek. Otcovi zrejme stačilo, že bol emigrant, aby bol k nemu dobrý.“ Aby vyžil, Szerdahelyi tiež vyučoval hudbu.
Zrejme na popud svojich bohatých priateľov – abolicionistov vstúpil Ede v roku 1861 do armády Severu v Americkej občianskej vojne. Vojnu skončil ako poručík v 39. newyorskom regimente pechoty. Tento regiment bol známy ako Garibaldi Guard a slúžilo v ňom veľa cudzincov z rôznych krajín.
Po ukončení vojny sa Eduard Szerdahelyi oženil a usadil vo Philadelphii a stal sa profesorom hudby v tamojšom Sacred Heart College. Po búrlivom živote plnom dobrodružstiev v Pensylvánii spokojne dožil a zomrel ako 85-ročný v roku 1906.
Zdroje:
- Stephen Beszedits: Some lesser known Hungarians of the American Civil War, 2005
- Stephen Beszedits: Hungarian musicians in America in the second half of the 19th century, 2008
- Alan Walker: Franz Liszt: The Weimar Years 1848 – 1861, 1987
Hanka Vanková