Keď sa povie scénografia, ako prvé nám prirodzene napadne divadlo. V ňom scénu vnímame ako veľmi podstatnú, odohráva sa na nej všetko a dotvára dej. Scénografia však nie je len záležitosťou divadla. Je nesmierne podstatná aj vo filme. Za zakladateľa slovenskej filmovej scénografie sa považuje Anton Krajčovič, ktorý pochádza z Malých Bielic.
Pri filmovej tvorbe vnímame prácu hercov, režisérov alebo kameramanov, no prostredie, v ktorom sa film odohráva, nevnímame, považujeme ho za reálnu skutočnosť. Filmový scénograf by vám na to pravdepodobne povedal, že je to tak správne, pretože najlepšie filmové dekorácie sú tie, ktoré si nevšimnete. Aj napriek tomu ich niekto musí vytvoriť. Anton Krajčovič bol jedným z najvýznamnejších filmových scénografov minulého storočia, spolupracoval so všetkými významnými režisérmi svojej doby a celkovo sa podieľal na scénach vo viac ako 60-tich filmoch.
Malé Bielice – Bratislava – Praha – Bratislava
Narodil sa 23. júna 1928 v Malých Bieliciach. Chodil do školy v Žabokrekoch a Chynoranoch a po škole rok pracoval v továrni na výrobu školských potrieb v spomínaných Žabokrekoch. Po vojne študoval na stavebnej škole v Bratislave, kde ho najviac zaujali prednášky z architektúry. Významným momentom bolo, keď sa v roku 1948 zúčastnil exkurzie v pražských filmových ateliéroch na Barrandove. Sám tvrdil, že táto exkurzia na neho mala zásadný vplyv. Išiel si za svojím snom a už o rok neskôr sa v Prahe stal asistentom a pracoval na prvých filmoch. Tam pôsobil do roku 1952, následne strávil štyri roky vo filmových štúdiách na bratislavskej kolibe a od roku 1956 pracoval pre Slovenskú televíziu.
Spolupráca s najlepšími
V päťdesiatych rokoch Krajčovič pracoval dokopy na deviatich filmoch, no skutočne významnými sa pre neho stali roky šesťdesiate. V roku 1962 spolupracoval na oboch najvýznamnejších filmoch, ktoré v tomto roku vznikli. S režisérom Petrom Solanom robil scény do filmu Boxer a smrť, v ktorom hral hlavnú úlohu Štefan Kvietik a stihol aj spoluprácu s Martinom Hollým na jeho debutovom filme Havrania cesta. S ním pracoval na viacerých projektoch a Martin Hollý o ňom povedal: ,,Anton je jednou zo sudičiek, ktoré stáli pri zrode našej kinematografie. On položil základy slovenskej filmovej architektúry, stal sa jej zakladateľom. Jeho školou prešli všetci ostatní.”
Aby toho nebolo málo, rodák z Malých Bielic stihol v 60. rokoch spolupracovať aj so Štefanom Uherom na jeho filmoch Organ (1964) a Panna zázračnica (1966). V roku 1969 vyšli opäť dva významné filmy, do ktorých tvoril scény Anton Krajčovič. Prvým bol debut jedného z najlepších slovenských režisérov vôbec, Dušana Hanáka a jeho silného psychologického príbehu vo filme 322. Druhým filmom bolo na tú dobu netradičné spojenie, slovensko-francúzsky film režiséra Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni.
S Jurajom Jakubiskom robil aj na svojom poslednom filme, presne o dvadsať rokov neskôr. Svoju kariéru zavŕšil filmom Sedím na konári a je mi dobre z roku 1989. O Antonovi Krajčovičovi toho vieme pomerne málo, rovnako ako toho vieme málo o filmovej scénografii. To jej však rozhodne neuberá na dôležitosti. Rodák z Malých Bielic síce nie je všeobecne veľmi známy, ale podarilo sa mu vytvoriť scény do neuveriteľného počtu filmov a spolupracovať s tými najvýznamnejšími režisérmi minulého storočia. Anton Krajčovič zomrel 13. januára 2002 v Bratislave.
Hanka Vanková