Osoba Alberta Brnčala je úzko spojená nielen so Spišom, Tatrami, ale aj Baťovanmi. Bol horolezcom, pedagógom, bojovníkom v SNP a jedným z priekopníkov turistiky v okolí Baťovian. Dlho bola po ňom pomenovaná jedna zo známych tatranských chát, konkrétne tá pri Zelenom plese. Ako jeden z prvých vyliezol na Tomášovský výhľad v Slovenskom raji a v neposlednom rade bol aj riaditeľom Baťovej školy práce v Baťovanoch.
Albert Brnčal sa narodil v marci v roku 1919 v Spišských Tomášovciach. K horám mal blízko od detstva. Dlho mu nedala spávať kolmá stena Tomášovského výhľadu. Mátala ho natoľko, že ju spolu s Alexandrom Hubom a Ervínom Leschinským 8. októbra 1938 zdolali a práve im je pripísaný prvovýstup na túto skalu. V roku 2000 členovia Klubu slovenských turistov zo Spišských Tomášoviec osadili na Tomášovskom výhľade tabuľku, ktorá informuje o tomto výstupe.
Foto: Hana Vanková
Všestranná osobnosť
Albert Brnčal vyštudoval Učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. V rámci štúdia absolvoval aj študijné pobyty vo Francúzsku a v Anglicku. Plynulo hovoril po nemecky, ale taktiež po anglicky. Na letisku v Spišskej Novej Vsi absolvoval kurz mladých adeptov lietania.
Pre nás je zaujímavá informácia, že Albert Brnčal sa dostal aj do Baťovian a to ako jeden z prvých vychovávateľov. Učil telesnú výchovu. Počas pôsobenia v Baťovanoch sa zapojil do povstania. Nastúpil do partizánskej skupiny Stalin a určitý čas bol aj jej veliteľom. V bojoch, ktoré sa odohrali pri Malých Uherciach, bol ranený a práve po vyliečení viedol do 6. apríla 1945 túto partizánsku skupinu. Po vojne opäť nastúpil do Baťovej školy práce, ale tentokrát sa po smrti prvého riaditeľa Ondrášika stáva na dva roky jej riaditeľom on.
Za svojho pôsobenia v Baťovanoch napísal Turistického sprievodcu po Hornej Nitre, Baťovany – Brána Hornej Nitry. Je to prvá útla knižočka, ktorá popisuje turistiku a turisticky atraktívne miesta v okolí Baťovian. Súčasťou knižky je mapa okolia Baťovian. Pri jej tvorbe spolupracoval aj s nemenej známymi osobnosťami ako boli Makarenko, Tarasovič a Fackenberg. Ako sám poznamenáva v knihe, turistika bola po vojne na Slovensku v zlom stave a bolo treba ju opäť naštartovať. Aj knižka, ktorú Brnčal napísal, mala pomôcť k lepšiemu spoznávaniu Hornej Nitry.
Po pôsobení v Baťovanoch odišiel Albert do Tatier, kde robil chatára. Od roku 1948 bol predsedom výboru Horolezeckého ústredia pri JTO Sokol. V Tatrách sa venoval aj svojej vášni a to horolezectvu. Práve to sa mu stalo osudným, keď ho 1. augusta 1950 zasiahla ako inštruktora horolezeckého kurzu padajúca skala pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline.
Po Albertovi Brnčalovi bola neskôr pomenovaná chata, ktorú dodnes mnohí volajú Brnčalka. Je to tatranská Chata pri Zelenom plese. Nachádza sa blízko miesta, kde Albert Brnčal zahynul. Štyri desaťročia niesla chata meno po Brnčalovi, až ju napokon v roku 1991 opäť premenovali na Chatu pri Zelenom plese. Meno Alberta Brnčala však nie je zabudnuté. Je po ňom pomenovaný Brnčalov pilier, ktorý sa nachádza vo východnej stene Ľadového štítu. Práve ten zdolal ešte v roku 1946 spolu s R. Horníčkom novou výstupovou trasou s piatym stupňom obtiažnosti.
Je zaujímavé, že tridsaťročný človek prežil vo svojom krátkom živote toho tak veľa. V mnohom nám môže byť dodnes inšpiráciou.
Zdroje:
- A. Brnčal: Turistický sprievodca po Hornej Nitre / Baťovany -Brána Hornej Nitry, Napred 1948
- Ján Petrík: Spišská tragédia, Matica slovenská 1999
- Sté výročie narodenia Alberta Brnčala a Chata pri Zelenom plese, In: Tatranský dvojtýždenník, 2019
- Foto č. 3 Adobestock
