Ostrý Grúň a Kľak, dve dedinky ukryté hlboko v hustých lesoch pohoria Vtáčnik, sú neodmysliteľne spojené so Slovenským národným povstaním a s protifašistickým odbojom. Toto spojenie je však mimoriadne brutálne a smutné. Za pomoc povstalcom a partizánom totiž obyvatelia týchto obcí zaplatili tú najvyššiu cenu. Príslušníci trestného oddielu Edelweis spolu s vojakmi Wehrmachtu 21. januára 1945 postrieľali 84 dedinčanov z Kľaku pod Vtáčnikom a následne celú dedinu vypálili. V ten istý deň surovo zavraždili aj 62 obyvateľov Ostrého Grúňa. Kľakovská dolina má preto zvláštnu atmosféru. Tragické dejiny sú tu v príkrom kontraste s nádhernou prírodou, ktorá ukrýva jedinečné technické pamiatky.
Séria článkov Reportáže zvonku zachytáva turistické dobrodružstvá od výmyslu sveta, ktoré sú situované do regiónu Horná Nitra. Táto séria vznikla vďaka dobrým ľuďom, ktorí hrdinsky odložili domáce papuče, nabalili si ťažký turistický batoh a vyrazili spolu s autorom do divočiny. Upozornenie: Niektoré reportáže sa v matnom svetle displeja môžu javiť dramatickejšími, než v skutočnosti boli.
27. august 2022
Symbolický začiatok
Počas prekonávania horského priesmyku Veľké Pole cítime v aute vôňu horiaceho dreva. Z neveľkého vŕšku nad dedinou pomaly stúpa sivý dym. Takto nadránom ešte tlejú zvyšky vatry, ktorou si predchádzajúci večer obyvatelia Veľkého Poľa pripomenuli blížiace sa výročie SNP. Je to pekný a symbolický začiatok našej výpravy do Kľakovskej doliny.
Pozostatky starej lesnej železničky
Na začiatku Horných Hámrov odbáčame doľava. Cesta prechádza dedinami Župkov a Hrabičov. Na konci Hrabičova, krátko pred odbočkou k lyžiarskemu stredisku, sa nachádza vonkajšia expozícia lesnej železničky. Trať kedysi merala približne 34 km. Jazdili na nej tri rušne a prechádzala zo Žarnovice až pod Vtáčnik kľukatou Kľakovskou dolinou. Slúžila najmä na zvážanie dreva z doliny a fungovala štyri desaťročia až do roku 1966. Hoci železnička už dávno zanikla, zanechala po sebe v dolinách pod Vtáčnikom viacero unikátnych technických pamiatok. Mnohé z nich stoja na trase našej dnešnej turistiky.
Auto nechávame pri lyžiarskom stredisku v Ostrom Grúni, poriadne si zašnurujeme turistické topánky a začíname putovať po asfaltke, ktorá sa ťahá severným smerom proti prúdu Pokutského potoka. Cesta nás prevedie Hlbokou dolinou až k lokalite Pavlova lúčka. Kedysi bola na tomto mieste konečná zastávka jednej vetvy lesnej železničky. Čaká nás poriadne dlhá (21 km), no nie veľmi náročná turistika. Väčšinou pôjdeme po úzkych asfaltkách a lesných cestách, ktoré nie sú značené, orientácia v teréne je však bezproblémová. Na záver turistiky navštívime aj spomínané dedinky Kľak a Ostrý Grúň.
Technický zázrak v Hlbokej doline
Po približne štyroch kilometroch rýchlej chôdze Hlbokou dolinou prichádzame k výnimočnej technickej pamiatke. Pred nami stojí kamenný most Pokuty. Z technického hľadiska nejde o most. Je to zemný val, ktorý slúžil na preklenutie doliny a vyrovnanie výškového rozdielu medzi dvomi nákladiskami dreva. Stavba je unikátna aj vďaka dvom spevneným oblúkom. Jedným z nich prechádza asfaltová cesta, pod druhým zurčí dravý Pokutský potok.
Lokalita s názvom Pokuty však ukrýva aj ďalšie prekvapenia. Kedysi tu totiž stál najväčší drevosklad na trati zaniknutej lesnej železničky. O pár metrov vyššie, v miestach, kde sa do Pokutského potoka vlieva Čertov potok, stojí druhý kamenný most. Most má jeden mohutný oblúk, ktorý vytvára priestor práve pre spomínaný Čertov potok. Táto stavba pôsobí divokým a neuhladeným dojmom. Pokuty majú vďaka neskrotnej prírode a úžasným technickým pamiatkam rozprávkovú atmosféru. Ťažko sa nám odchádza, no musíme. Čaká nás ešte dlhé putovanie.
Vodopád na Pokutskom potoku
Asfaltka v Hlbokej doline stále mierne stúpa až k Pavlovej lúčke. Po celý čas je naším neúnavným sprievodcom Pokutský potok. Na Pavlovej lúčke stojí pekná horáreň a v tráve po ľavej strane sa dajú ľahko rozoznať pozostatky kamennej rampy, ktorá v minulosti slúžila na nakladanie dreva do vagónov. V týchto miestach kedysi stálo posledné nákladisko na trase lesnej železničky. Asfaltová cesta lákavo pokračuje ďalej a vedie až k Partizánskej chate. Presne tam sa chceme dostať aj my, no nie tak jednoducho. Z cesty preto schádzame a vyberáme si menej pohodlnú kamenistú zvážnicu, ktorá pokračuje rovnobežne s Pokutským potokom.
Sklon lesnej cesty je prudší. Výstup však netrvá dlho a po pár minútach natrafíme na križovatku. Smerovník určený pre cykloturistov nám prezrádza, že sme blízko miesta, kvôli ktorému sme opustili komfortnú asfaltku. Ide o Pokutský vodopád, najväčší vodopád v pohorí Vtáčnik. S nastraženými ušami odbáčame vľavo a pokračujeme po vrstevnici. Hukot vody však nepočuť ani v bezprostrednej blízkosti vodopádu.
Stojíme na mieste, kde by mala voda Pokutského potoka prepadávať cez mohutné andezitové bralá. Napriek intenzívnym búrkam a lejakom, ktoré posledné dni zmáčali lesy Vtáčnika, má vodopád minimálny prietok. Nie sme sklamaní, lebo aj bez hukotu vody ide o pekné prírodné zákutie. Cez zimu a počas jari to tu musí byť nádherné.
Oddych pri Partizánskej chate
Pokračujeme zvážnicou, ktorá traverzuje svahy hlavného hrebeňa pohoria Vtáčnik a privádza nás až k Partizánskej chate. Objekt bol v časoch SNP využívaný ako sídlo partizánskej brigády kapitána Jána Nálepku. Dnes slúži najmä ako oddychové miesto na turistickej trase medzi obcou Kľak a vrchom Vtáčnik. Útulné posedenie zláka aj nás na krátky odpočinok.
Od Partizánskej chaty pokračujeme po zelenej značke, ktorá nás privedie až do dedinky Kľak. Zostup je miestami veľmi prudký a cesta kamenistá. Ale zvládame to. Značka prechádza aj lokalitou Megová. Do roku 1966 stál na tomto mieste drevosklad a viedla sem druhá vetva lesnej železničky.
Smutná história dediniek pod Vtáčnikom
Po krátkom zostupe cez pasienky nad obcou vchádzame do Kľaku. Dedina doslova dýcha smutnými spomienkami na časy Slovenského národného povstania. Nachádza sa tu viacero pamätných miest. Dominantné postavenie má monument v južnej časti obce, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Pieskovcové súsošie matky s dieťaťom a panoramatický reliéf obetí masakru vytvoril sochár Jozef Hučko.
Veľkolepý pamätník dopĺňajú dva menšie pomníky pri hlavnej ceste v časti Nový Kľak. Na čiernych žulových blokoch sú vyryté mená zavraždených rodín. Nachádzame medzi nimi trojmesačné dieťa i tehotnú ženu. Tieto miesta aj po mnohých rokoch vzbudzujú v človeku mrazivé pocity.
Naše putovanie pokračuje do Ostrého Grúňa. Pri obecnom úrade sa nachádza pamätná izba SNP a súsošie matky s dieťaťom v náručí, ktoré je ďalšou smutnou spomienkou na tragické udalosti z 21. januára 1945. Vyvraždenie obyvateľov Kľaku a Ostrého Grúňa vošlo do historickej literatúry pod názvom Masaker v Kľakovskej doline.
Turistický okruh uzatvárame prechodom okolo cintorína v ostrom Grúni k lyžiarskemu stredisku, kde nás už poslušne čaká zaparkované auto. Dnes to bola zvláštna turistika. Na jednej strane prekrásna príroda s výnimočnými technickými pamiatkami, na druhej strane ťaživé pocity vyvolané tragickou históriou dediniek pod Vtáčnikom v čase SNP. Hoci od hrozivých udalosti v Kľaku a Ostrom Grúni uplynulo už mnoho rokov, stále je veľmi potrebné pripomínať si, aký nešťastný dopad môže mať vojna na životy nevinných ľudí.
Séria článkov Reportáže zvonku:
- Reportáže zvonku: Vtáčnik vie prekvapiť arktickou náladou
- Reportáže zvonku: Hrebeň tribečských hôrok nad Klátovou Novou Vsou má neobyčajnú atmosféru
- Reportáže zvonku: Veľký vrch a oceán hviezd
- Reportáže zvonku: Nádherné lúky pod Veľkým Inovcom
- Reportáže zvonku: Na dvoch kolesách medzi Vtáčnikom a Tribečom
- Reportáže zvonku: Z Brodzian k prvej rozhľadni v okrese Partizánske
- Reportáže zvonku: Na bicykli krížom-krážom cez Drieňov
Hanka Vanková