Prvý baťovský satelit

Pred pár dňami získalo Partizánske nové partnerské mesto z Českej republiky. Na základe predchádzajúcej spolupráce prišla s ponukou starostka druhého najväčšieho mesta v Zlínskom okrese, Otrokovíc. K podpisu prišlo v deň odhalenia sochy Jana Antonína Baťu, ktorého osobnosť obe mesta spája. V Otrokoviciach bolo založené vôbec prvé baťovské mesto, prvý malý Zlín.

Osídlenie oblasti v povodí Moravy na mieste dnešných Otrokovíc siaha k mladšej dobe kamennej. Síce prvá písomná zmienka o meste pochádza už z polovice 14. storočia, túto ďalekú históriu môžeme trošku preskočiť a dostať sa k pre nás zaujímavému obdobiu. V roku 1929 sa o mestečko s takmer 2000 obyvateľmi začal pre svoje strategicky výhodné umiestnenie zaujímať Tomáš Baťa, podnikateľ, ktorý v 11 km vzdialenom Zlíne vybudoval továreň na výrobu obuvi. Rýchlo sa rozvíjajúci závod narážal na obmedzené prírodne a technické podmienky Zlína. Bolo tam nedostatok stavebných plôch, nedostatok vody, nedostatočná infraštruktúra. Práve preto sa rozhodol vybudovať veľké pobočné závody na pozemkoch Bahňák a Menšov pri rieke Morava. Začalo sa stavať v rýchlom tempe, no príroda bola rýchlejšia. Povodeň premenila rozostavanú továreň, sklady a cesty na jazero. Napriek tomu sa Tomáš Baťa rozhodol opäť začať stavať a nepoddať sa Morave.

Vyriešiť problém s nepoddajnosťou rieky a podzemnými vodami sa podarilo v roku 1934 až Tomášovmu nástupcovi Janovi Antonínovi Baťovi. Vďaka odvážnemu a originálnemu nápadu sa mu podarilo definitívne poskytnúť novému mestu pevné základy. Splavením tisícov ton zeminy z kopca Tresné na opačnom brehu rieky. Nakoniec, pre toto riešenie mu bol udelený aj čestný titul Doktor technických vied, ktorý sa rozhodol prijať až v roku 1938, kedy už nové mestečko Baťov stálo a prosperovalo.

V Otrokoviach začala výstavba v roku 1930 podľa návrhu Frántiška Lydie Gahuru. Tak ako v ďalších mestách založených firmou Baťa, môžeme v baťovských Otrokoviciach (dnešné Otrokovice vznikli z 3 častí: Otrokovice, Kvítkovice a Baťov – sídlisko s továrňou) vidieť stavby z dielne architekta Vladimíra Karfíka, charakteristické neomietnutými tehlami. Funkcionalistická architektúra, minimalizmus, vzdušnosť a zeleň dominujú aj v prvom baťovskom satelite. Koncepciu záhradného priemyselného mesta vidíme v oddelení územia továrne na východnej strane od sídliska na strane západnej. Pozdĺž hlavnej ulice bol navrhnutý pas zelene. Svoje plány pre mesto zanechal aj architekt Le Corbussier. Vo svojom návrhu regulácie „Veľkého Zlína“  z roku 1935 prepojil pozdĺž rieky Drevnice Zlín s Otrokovicami a navrhol bytovú zástavbu na kopcoch za riekou Moravou. Spolu s mohutnou výstavbou rástol aj počet obyvateľov. V roku 1939 mali Otrokovice už 8000 obyvateľov. Do roku 1944 bolo postavených 409 domov, v ktorých bývalo asi 3000 zamestnancov. Okrem domov, boli postavené obchody, školy, v roku 1934 bolo vybudované kúpalisko s parketom nazývané Baťova riviéra.

Známym architektonickým počinom a najznámejšou budovou mesta je Hotel Spoločenský dom či Hotel Baťov vybudovaný podľa návrhu Vladimíra Karfíka. Funkcionalistický objekt symbolicky pripomína vrtuľu lietadla. Napriek ťažkým podmienkam bol postavený za necelý rok. Po slávnostnom otvorení budovu navštívil aj vtedajší prezident Eduard Beneš. Reprezentačný spoločenský dom slúžil ako hotel s reštauráciou, kinom a ďalšími spoločenskými priestormi. Hrával sa tu bowling, šach, tenis, slúžili sa bohoslužby, konali sa koncerty, divadelné predstavenia a plesy. Dnes je kultúrnou pamiatkou.

V rozsiahlom areáli pomocných závodov – BAPOZ boli garbiareň, sklad triesla, luhárne a sušiarne, výroba pančúch, sklad pre textilný závod, vápenka pre chemický závod, píla, stoláreň aj kotolňa pre prvý obchodný dom s jedálňou. Obďaleč bola vybudovaná v roku 1935 aj továreň pre výrobu lietadiel.

Už v roku 1929 bolo zo Zlína do Otrokovíc presunuté letisko. Z neho baťovci zaviedli pravidelné spojenie do Prahy. Letisko malo mať spojenie aj s Parížom, Viedňou, Bratislavou, Varšavou, Kyjevom, Bukurešťou a Belehradom. Aj letectvu vďačí firma za svoj rozmach, no zároveň jej prinieslo i najväčšiu tragédiu. Práve z letiska na Bahňaku pri Otrokovicach 12.7. 1932 vzlietlo lietadlo s Tomášom Baťom na palube, ktoré smerovalo do Švajčiarska. Avšak onedlho sa pravdepodobne pre hmlu zrútilo. Dnes nájdeme už len pamätník na mieste nehody.

Tomáš Baťa mal veľké plány aj s dopravou na rieke Morava. Chcel prepojiť Dunaj cez Odru až po Labe. S ich realizáciou začal Jan Baťa. No projekt nebol dokončený pre vojnové udalosti. Bol postavený Baťov kanál dlhý 51 km. V súčasnosti vedie popri ňom obľúbená cyklotrasa a od konca minulého storočia, po desaťročiach chátrania, sa opäť využíva aj na vodnú turistiku.

Pre Baťov boli naplánované mnohé zaujímavé dopravné projekty – uvedomujúc si výhodnosť miesta firma plánovala z Otrokovíc spraviť železničnú, cestnú, leteckú a lodnú križovatku.

Pre továrenskú štvrť bol použitý pri plánovaní názov Baťov. Po smrti Tomáša Baťu vznikli snahy o použitie názvu Baťov pre celé mesto, čo bolo uskutočnené v roku 1939. Zatiaľ čo vo svete mestá v dôsledku hospodárskej krízy a vojny upadali a výroba stagnovala, v Baťove boli vybudované nové podniky, expandovala rôznorodá produkcia, prichádzali noví spolupracovníci, ktorí tu nachádzali zárobok. Po vojne bol podnik znárodnený, nepokračovalo sa v plánovanej výstavbe a mesto sa premenovalo späť na Otrokovice. Všetky veľké projekty boli zastavené. Označenie Baťov sa používa pre štvrť Bahňák. Dnes majú Otrokovice takmer 20 000 obyvateľov. Dôležitosť tejto etapy v histórii mesta potvrdzuje aj stále živý odkaz firmy Baťa v meste. Otrokovice sa podieľali na vzniku Česko-Slovenskej Baťovej spoločnosti, ktorej založenie inicioval v roku 2015 primátor Partizánskeho Jozef Božik.

Zdroje:

• https://batastory.net/

• https://www.kudyznudy.cz/aktivity/batovske-otrokovice-ctvrt-batov-bahnak