História nášho mesta je krátka, ale veľmi zaujímavá. Napriek nepriaznivým historickým pomerom, ktoré vládli pri vzniku mesta, je nevšedné, ba miestami až neuveriteľné, že osada s názvom Baťovany sa začala formovať a budovať v rokoch vojnového besnenia – počas II. svetovej vojny. Oslobodenia sa Baťovany dočkali 2. apríla 1945.
To, že mesto Baťovany, dnes známe ako Partizánske, bolo založené 8. augusta 1938 je nám už všetkým dobre známe. Tento dátum je spojený s položením základov prvej továrenskej budovy, ktorá bola súčasťou obuvníckej fabriky firmy Baťa. Táto udalosť znamenala začiatok moderného života pre tisíce ľudí, ktorí sa sem presťahovali za prácou a lepšími podmienkami. Toto všetko sa však dialo, keď sa nad celou Európou vznášali čierne mračná najkrvavejšieho vojenského konfliktu v histórii.
Mladé, rastúce mesto, zohralo v SNP na území Hornej Nitry dôležitú úlohu. Miestni obyvatelia, spolu s partizánskymi skupinami, sa aktívne zapojili do protifašistického odboja. Jedným z najvýznamnejších momentov odboja bola bitka pri Baťovanoch, ktorá sa odohrala na začiatku septembra 1944. Povstalci, hoci nedostatočne vyzbrojení, dokázali odolávať nemeckým jednotkám SS Schill, ktoré postupovali na stredné Slovensko. Mesto sa stalo symbolom odvahy a odporu voči fašizmu.
Širšie udalosti opisujúce to, čo sa dialo počas SNP v našom regióne, sme už popísali v článku venujúcemu sa SNP v Baťovanoch. Tu je torzo z nich. „Po páde Topoľčian išlo nacistom o to najdôležitejšie, poraziť jedno z centier povstania – Baťovany. Partizánska brigáda Pavel utvorila obrannú líniu v priľahlých dedinách. Po ťažkých bojoch sa okupantom podarilo dostať až do Brodzian, kde na nich čakal so svojimi druhmi aj Albín Grznár. O pár dní na to, 7. septembra 1944, padli Baťovany – pamiatka všetkých tých, ktorí sa nebáli postaviť proti tyranii režimu a bojovali za našu slobodu.“
Oslobodenie Baťovian prebiehalo 2. apríla 1945 ako súčasť širšej ofenzívy Červenej armády na území Slovenska. Jednotky I. Rumunskej armády postupovali cez región, aby vytlačili nemecké vojská, ktoré sa snažili udržať kontrolu nad strategickými oblasťami. Pred samotným oslobodením Baťovian si museli obyvatelia vytrpieť ešte niekoľko leteckých poplachov.
Zdroj: TASR
Zaujímavosťou je, že mesto bolo uchránené od bombardovania a až tesne pred prechodom frontu bolo zhodených niekoľko ľahších leteckých bômb. Tie si vyžiadali dve obete. Pred blížiacim sa prechodom frontu obyvatelia individuálne zhromažďovali a zakopávali zásoby. Osloboditeľské vojská sa k Baťovanom približovali aj v smere od Topoľčian a aj od Prievidze. Okupačné vojská si tým pádom uvedomovali, že sa dostávajú do pasce. Nemecké jednotky museli rýchlo konať.
V noci z 1. na 2. apríla bolo preto počuť do širokého okolia výbuchy. To značilo len jediné. Nemci sa postup osloboditeľských jednotiek snažili zastaviť vyhodením mostov do vzduchu. Zo závodov si Nemci odniesli časť zásob a materiálu. Zaujímavým je aj poznatok, dnes už príbeh, ktorý je aj trochu úsmevný, ako sa Nemci prerátali, keďže mali v pláne zničiť aj továrenské objekty.
Šesťčlenná skupina pyrotechnikov narazila na zamestnancov závodu, ktorí sa tu nachádzali. Bolo ich málo z dôvodu Veľkonočných sviatkov. Tí sa podujali na veľmi riskantný plán, ktorým zachránili budovy pred zničením. Pyrotechnikov opili. A to až tak, že nevedeli stáť na nohách a už vôbec nie zničiť závody. Ráno, keď do mesta vstupovali prvé osloboditeľské jednotky, boli radi, že stihli ujsť a nieto ešte zdemolovať fabriku.
Miestni obyvatelia, ktorí už predtým podporovali partizánske hnutie, zohrali dôležitú úlohu pri poskytovaní informácií a podpory oslobodzovacím silám. Po oslobodení sa mesto začalo postupne zotavovať a obnovovať svoj priemyselný a spoločenský život. Tento proces trval nejaký čas a priniesol z dnešného pohľadu dnes už historicky zaujímavé momenty.
Zdroje:
PhDr. Vladimír Marko, Šimonovany – Baťovany, 2015
Tomáš Klubert, Smrť sa volala Schill, Ústav pamäti národa, Bratislava 2014
brožúra Partizánske 1939-1989, rok vydania 1989
brožúra Baťa – Baťovany, rok vydania 1947
www.vtedy.sk
Radovan Števula
Katarína Janíčková