O Tomášovi a Janovi Baťových, ich metódach riadenia výroby, ich prístupe k architektúre, ich inovatívnych nápadoch či systéme motivácie pracovníkov bolo toho napísaného mnoho. Konkrétne, Informačné centrum Baťa, patriace pod Univerzitu Tomáša Baťu v Zlíne eviduje viac ako 1600 titulov, kníh, brožúr, článkov a ďalších textov vo viac než 20 jazykoch.
Meno Tomáš Baťa je známe azda každému, a mnohí sú jeho životom fascinovaní aj takmer 90 rokov po jeho smrti. Meno Jana Antonína Baťu je o niečo menej známe. Možno je to pre nepeknú nálepku od minulého režimu, ktorá sa usídlila v podvedomí pamätníkov. Jeho meno bolo v našich končinách dlho spájané s obvinením z kolaborantstva s nacistickým režimom. Na spolitizovanom národnom súde bol odsúdený. Až s príchodom demokracie sa jeho obraz mení a v roku 2007 ho vyhlásili za nevinného a neoprávnene odsúdeného v zmanipulovanom procese.
Začiatok príbehu v 16. storočí
Osobnostiam z firmy Baťa vďačíme za založenie nášho mesta. Ich minulosť je súčasťou našej histórie. Môžeme si postupne oprášiť vedomosti, alebo sa dozvedieť niečo nové a spoločne nazrieť do životov rodu Baťa.
História obuvníckeho rodu začína už v 16. storočí, v dedinke Želechovice, asi 5 kilometrov od Zlína. Tam sa na malom hospodárstve Václava Batiu narodil v roku 1610 jeho syn Lukáš. Ako 62-ročný kúpil tento šuster opustenú usadlosť na predmestí Zlína. Jeho obuvnícky príklad nasledovali aj generácie po ňom. Na prelome 18. a 19. storočia prišiel do rodu istý Šimon, ktorý mal syna Antonína. Ten mal osem detí. Posledný z nich, Antonín Baťa, neskôr taktiež obuvník, bol otcom Tomáša a Jana Baťu, ale aj Antonína a Anny a aj Jindřicha, Marie, Bohuslava a Leopolda. Už tu vidno, že výroba topánok sa stala akýmsi rodinným dedičstvom, ktoré potom nevlastní bratia zveľadili do nevídaných rozmerov a ktoré je dodnes späté s nadnárodnou značkou Baťa.
Aj keď obuvníctvo bolo v rodine desaťročia, určite to chcelo niečo viac ako byť šikovným tovarišom, aby sa firma Baťa mohla stať tak úspešnou. A práve u Antonína Baťu môžeme objavovať začiatky pokrokového myslenia a citu pre obchod. Antonín Baťa starší, bol prísny a rozvážny otec. Už od mladosti mal silnú vôľu, fantáziu, výrečnosť a aj určitú podnikavosť. Syn Jan si ho pamätal ako na výzor tvrdého a prísneho chlapa, no v skutočnosti dobráka, spoločenského, veselého a vtipného. Podporoval svoje deti, veril v ne, aj keď nie vždy mal pochopenie pre vzletné nápady Tomáša. Už u neho môžeme vidieť črty, ktoré zdedili jeho deti – neprestával myslieť na to, ako robiť veci lepšie, výnosnejšie. Skúšal podnikať aj v iných odboroch. Po desiatkach rokov, počas ktorých jeho predkovia neopustili Zlín, sa on odvážil zmeniť to. V prvom manželstve mal tri deti. Najstaršieho Antonína, Annu a Tomáša narodeného v roku 1876. Antonínovou manželkou bola vdova Anna Minařiková, ktorá mala z prvého manželstva dcéru Josefu. Spolu s manželkou získal aj obuvnícku dielňu po jej prvom manželovi Bartošovi. Po smrti manželky sa Antonín oženil opäť. Jeho ženou sa stala mladá vdova Ľudmila Hruščáková. Tá mala jedno dieťa z predošlého manželstva. Spolu mali ďalších päť detí. Jan sa narodil v roku 1898 (meno Antonín si k svojmu menu pridal až v roku 1939). Antonín Baťa sa v roku 1886 presťahoval do okresného mesta Uherské Hradište, ktoré bolo sídlom trhov. Bol usilovný, a okrem obuvníctva sa venoval aj iným obchodom, napríklad výrobe sódovky. Obchodoval aj s klobúkmi, cukrovinkami a sušeným ovocím. Aj keď dostal ponuku pomôcť deťom v ich rýchlo sa rozvíjajúcej firme, zostal radšej pri svojich obchodoch. V roku 1905 Antonín Baťa zomiera.
V tom čase boli deti z prvého manželstva osamostatnené. V roku 1894 Antonín, Anna a Tomáš založili v Zlíne svoju vlastnú živnosť. Neskôr spoločnosť s názvom T.&A. Baťa. Rozhodli sa pre Zlín, lebo to bolo ich rodné mesto, aj keď bolo vzdialené od koľajníc a aj od väčšieho obchodného mesta a už vôbec nemalo podmienky pre ich živnosť. Ale to už je iný príbeh.
Je zrejmé, že Tomáš a Jan boli značne ovplyvnení otcovým vzorom a jeho podnikavosťou, pozoruhodnou osobnosťou je aj Ľudmila Baťová, ktorá sa ocitla v neľahkej situácii. V Uherskom Hradišti zostala ako dvojnásobná vdova s malými deťmi. Po manželovi sa síce snažila prevziať obchody, no nie všetkému rozumela. Z dediny zvyknutá na tvrdú prácu sa však vedela postarať a zabezpečiť jedlo pre svoje deti. Tomáš sa na žiadosť otca stal deťom poručníkom. Aj keď to hrdosť Ľudmile nedovoľovala, Tomáš jej občas nenápadne finančne pomáhal. Chcel, aby deti šli do Zlína a zaúčali sa. Ľudmila Baťová tomu nebola veľmi naklonená. Nechcela, aby prišli o svoju slobodu. Nechcela ich zviazať povinnosťami Zlína. V roku 1907 bola obuvnícka dielňa v Uherskom Hradišti definitívne zrušená. Predaj sódovky, pre ktorú sa zaužíval názov Baťovka, neskôr zdedil Josef, nevlastný Antonínov syn. Fungovala do roku 1950 a je zaujímavosťou, že dnes je výroba Baťovky v Uherskom Hradišti obnovená. Najstarší Leopold po skončení gymnázia nastúpil na prácu v továrni. Bol vynikajúci účtovník. No vojna na ňom nechala trvalé následky. Neskôr skončil v ústave, kde aj zomrel. Jindra sa tiež dostal do továrne. Pracoval v koželužni. Bol dokonca vedúcim továrne v Bošanoch, ale podľa Tomáša Baťu mu chýbala podnikateľská iskra. Dal sa príliš rýchlo presvedčiť. Bohuš, ten zase podľa staršieho brata iba čítal a čítal a o všetkom pochyboval. A tak si Tomáš, ktorého brat Antonín zomrel slobodný a sestra Anna po vydaji opustila firmu, vybral spomedzi svojich mladších nevlastných súrodencov svojho nasledovníka. O 22 rokov mladšieho Jana, Janíka.
Zdroje:
- M.Ivanov: Sága o živote a smrti Jana Bati a jeho bratra Tomáše
- https://cygnus.estranky.cz/fotoalbum/obraznik-pro-web-zlin/obraznik-k-textum-a-clankum-www_zlin_estranky_cz/rodokmen-rodiny-batovy-se-zamerenim-na-jana-a-tomase.-.html
- https://batastory.net/cs/milniky/antonin-bata-starsi
- https://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_firmy_Ba%C5%A5a_v_Uhersk%C3%A9m_Hradi%C5%A1ti
Hanka Vanková