Aký je rozdiel medzi zámkom a kaštieľom? Zámok má síce najmä obytnú a reprezentačnú funkciu, no vznikol prestavbou z opevneného sídla. Presne preto máme v Topoľčiankach zámok a nie kaštieľ.
Prvá písomná zmienka o Topoľčiankach síce pochádza až z roku 1293 (súvisí s vytyčovaním hraníc klížskeho opátstva), no archeologický výskum preukázal, že oblasť bola osídlená a priestor dnešného zámku opevnený už skôr. Pevnosť v 14. storočí prestaval Mikuláš, ktorému kráľ Karol Róbert udelil šľachtický titul. Topoľčianskovci potom pevnosť aj s panstvom vlastnili až do vymretia rodu. Medzitým sa zapájali do feudálneho života v Uhorsku, bojovali so susedmi z neďalekého Hrušova, ktorí ich neraz napádali a plienili, zapojili sa aj do husitských a protitureckých vojen a boli pritom, keď sa Topoľčianky stali sídlom Tekovskej župy.
Rod pánov z Topoľčianok vymrel po meči v roku 1611. Panstvo a zámok predal kráľ Matej Habsburský na verejnej dražbe barónovi z východného Slovenska, ktorého dcéra si vzala za manžela Pavla Rákoczyho. Ich syn Ladislav na príkaz panovníka zámok opevnil palisádami a priekopou. Zároveň dostal od cisára právo organizovať trh, čím sa stali Topoľčianky obchodným aj administratívnym sídlom oblasti.
Ladislavova dcéra Alžbeta v roku 1686 zaviedla tradíciu púte k Panne Márii, ktorá sa v druhú júlovú nedeľu koná dodnes. Alžbetinou smrťou (vydatá Erdödy) sa skončila éra rodov Rákoczy a Erdödy v Topoľčiankach – ešte ju však na krátke obdobie predĺžil František Rákoczy, vodca stavovského kuruckého povstania, ktorý bol príbuzným Alžbety a usadil sa aj s vojakmi v Topoľčiankach. Povstanie sa však skončilo neslávne, Rákoczy dožil
v Turecku, Topoľčianky obsadili cisárske vojská a pri tej príležitosti vyhodili do vzduchu hrad Hrušov.
Zámok následne patril krátko Coburgovcom a neskôr rodine Zichy. Od nich ho kúpil rod Keglevičovcov. Za približne 140 rokov ich prítomnosti Topoľčianky aj zámok zažili veľký rozmach.
Keglevičovci obnovili hospodárstvo v oblasti, zveľaďovali zámok, vystavali nový kostol sv. Kataríny (v ktorom majú rodinnú hrobku), založili zámockú knižnicu, obnovili a skrášlili park, no predovšetkým dokonali prestavbu zámku v klasicistickom slohu.
Zámok bol do 16. storočia pevnosťou, na čo mali jeho majitelia výborné dôvody. Stačí si spomenúť na husitské výboje, lúpežné výpady susedov z Hrušova či neustále hroziace nebezpečenstvo zo strany Turkov. Neskôr bol pánmi z Topoľčianok prestavaný v krásnom renesančnom slohu, ktorý môžeme obdivovať napríklad na nádvorí dodnes. Keglevičovci nahradili južné krídlo zámku pod taktovkou módneho rakúskeho architekta Alojza Pichla klasicistickým reprezentačným krídlom.
Štefan Keglevič sa však musel kvôli dlhom a hýrivému životu zámku vzdať a na dražbe ho kúpili Habsburgovci, konkrétne arcivojvoda Karol Ľudovít, brat cisára Františka Jozefa a otec nešťastného „sarajevského Franza Ferdinanda“. Po jeho smrti zámok prešiel na Jozefa Augusta a jeho manželku Augustu, vnučku cisárovnej Sissi.
Jozef August bol poľný maršal rakúskej armády, z hľadiska Topoľčianok nás však zaujíma najmä to, že sa tam so svojou rodinou cítil dobre a ďalej obec i zámok zveľaďoval (dal postaviť napr. poľovnícky zámoček).
Po vzniku ČSR sa stal zámok majetkom štátu. Nový prezident Tomáš Garrigue Masaryk hľadal svoje letné sídlo na Slovensku. Do finále sa napr. popri Mlyňanoch, Voderadoch, Cíferi či Sv. Antone dostali aj Topoľčianky a v konečnom dôsledku sa stali sídlom prezidenta.
Prezident Masaryk so svojou rodinou v Topoľčiankach trávil veľa času, púšťal sa odtiaľ na cesty po Slovensku a prijímal mnohé návštevy. Jednou z najzaujímavejších je anglický spisovateľ a otec žánru science-fiction Herbert George Wells.
Topoľčianky ako letné sídlo prezidenta slúžili aj Edvardovi Benešovi, Jozefovi Tisovi a po vojne opäť Benešovi, aby ich po februárovom puči komunistický prezident Gottwald, v súlade so straníckou doktrínou, vrátil ľudu. Stal sa miestom rekreácie pre členov Revolučného odborového hnutia.
V súčasnosti je v renesančných krídlach zámku hotel a reštaurácia,
reprezentačná klasicistická časť slúži ako múzeum so vzácnym nábytkom,
knihami a porcelánom. Majiteľom zámku je Jednotný majetkový fond odborových organizácií v SR.
Zdroje:
- Kubišta, R. – Supuka, J. Významné a menej známe historické záhrady a parky Nitrianskeho kraja
- Babiaková, Z. Topoľčianky ako letné sídlo prvého československého prezidenta T. G. Masaryka
- Ruttkay, M. Výskum hradu v Topoľčiankach
- www.topolcianky.sk a www.zamok-topolcianky.sk
Hanka Vanková