Hornoveská Lomská dolina je z tých vtáčnikových podľa názvu možno menej známa. Ukrýva však nesmierné množstvo krásnych spomienok. Keď sa spýtate najmä staršej generácie, či vie, kde sa nachádza bývalá chata LTO s lyžiarskym vlekom, hneď budú tušiť, o ktorých miestach je reč. Hovoríme totiž o miestach, ktoré zažili nápory prázdninujúcich detí, množstvo lyžiarov a sánkarov, ktorí roky využívali lyžiarsku zjazdovku na konci doliny. Dolina skrýva spomienky na časy, keď sa stala druhým domovom mnohým aktívnym ľuďom z Partizánskeho. Sú to miesta, ktoré sú spojené s niekoľkými generáciami lyžiarov, ktorí tu našli svoje zázemie a priestor pre svoje záľuby spojené s prírodou.
Samotná Lomská dolina dostala svoj názov podľa lomu na čadič, ktorý sa tu nachádzal. Viedla k nemu dokonca úzkokoľajná železnica, po ktorej tu zostali dodnes viditeľné stopy. Lomská dolina zažila i ťažbu kameňa a dreva, takže poznanou a priemyselne frekventovanou bola už dlhšie. Stredobodom nášho záujmu však bude aspoň okrajovo zmapovať jej rekreačnú funkciu. Pár desiatok rokov bola totiž využívaná turistami, neskôr aj lyžiarmi a to najmä z Partizánskeho. Tí tu našli svoj druhý domov, ktorý si postavili od nuly, doslova od základov. Ľudia žijúci prevažne v panelákoch a v meste využívali svoj čas a potenciál na to, aby práve v tejto doline vybudovali zázemie pre aktívne žijúcich ľudí. V Lomskej doline vzniklo aj rekreačné stredisko, ktoré tu postavili a prevádzkovali ZDA.
Píše sa rok 1958 a práve vtedy vzniká turistický oddiel, ktorý zakladajú aktívni jednotlivci, všetko zamestnanci Závodov 29. augusta. Pri zrode klubu stáli páni Slavkovský, Tarasovič, Bugár, Franek, Polúček, Sakaloš a Jarolímek, Vančo. Oddiel sa stal členom TJ ISKRA Partizánske na čele s p. Hanakovičom a so svojou členskou základňou a plánom činnosti slušne pobrázdili okolie a zúčastňovali sa aj celoštátnych zrazov turistov. Členská základňa oddielu rýchlo rástla a o pár rokov mal oddiel 80 aktívnych členov.
Turistika bola len jednou z aktivít oddielu. Ten totiž nezdružoval len turistov, ale aj lyžiarov. V rokoch 1965 – 1967 pre veľkú životaschopnosť oddielu začali jeho členovia pomýšľať na vlastnú chatu. Myšlienky stáli už len krok pred realizáciou, a tak na konci Lomskej doliny začala rásť chata, ktorej stavba ukázala, že z turistov a lyžiarov sa razom stali šikovní murári a remeselníci. Chuť do práce a najmä dielo, ktoré pomaly rástlo, sa stalo živnou pôdou pre ešte väčšie nadšenie a po vykopaní základov chaty, postavili členovia oddielu a dobrovoľníci veľmi rýchlo aj jej murovanú prízemnú časť, na ktorú položili drevenú montovanú chatu. Financie poskytovala fabrika, mesto, TJ Iskra a prácu zabezpečovali samotní členovia oddielu. Spoločne odovzdali dielu niekoľko tisíc dobrovoľnícky odrobených hodín, ale s vedomím, že pracujú na niečom, čo im bude slúžiť a poskytovať zázemie.
V roku 1968, na sklonku novembra, bola už hotová hrubá stavba a celý rok 1969 boli dokončované interiéry v chate, vybavenie nábytkom a všetkým potrebným. Financie na obstaranie vnútorného nábytku poskytla oddielu fabrika a vyrobený bol v Pravenci. Ako prví chatu využili žiaci odborného učilišťa, ktorí tu strávili svoj lyžiarky výcvik. Takýchto kurzov sa tu potom konalo nespočetne veľa. Začiatok sedemdesiatych rokov patril aj výstavbe prístupovej cesty, aby mohla byť Lomská dolina prístupná aj pre automobily. Celé toto obdobie bolo poznačené stavbou elektrickej prípojky chaty a cesty. V roku 1976 chata prešla pod správu ROH na ďalšie dlhé obdobie. V 70. rokoch, ktoré boli naplnené budovaním, neboli zanedbávané ani originálne aktivity klubu, medzi ktoré jednoznačne patrila turistika. Členovia sa pravidelne zúčastňovali celoslovenských zrazov turistov na miestach ako je Omšenie, Ružín, Duchonka, Párnica… Plnili si aj aktivity spojené so získaním tzv. Topoľčianskeho odznaku, kedy navštevovali cca 25 najvýznamnejších turistických miest v okrese Topoľčany a každý rok organizovali 100 jarných kilometrov aj pre obyvateľov Partizánskeho. Málokto poznal Vtáčnik a okolie tak, ako oni. K turistike a k láske k prírode sa dostávali takto celé rodiny. Aktívni rodičia zapojili do života oddielu svoje deti a viac generácii takto žilo Lomskou dolinou. Neoddeliteľnou súčasťou života v klube bolo lyžovanie. Vleku, lyžiarskym aktivitám a prežívaniu zimného obdobia oddielu LTO TJ ISKRA sa budeme venovať v samostatnom článku.
Za cenné informácie a spracovanie histórie zo života oddielu TJ ISKRA a ich aktivít ďakujem Ernestovi Vavrovičovi a Eve Vyskočilovej. Fotografie pochádzajú od členov oddielu a z kroniky LTO.
