Prozaik, básnik, textár, autor pre deti a mládež, prekladateľ, scenárista, dramatik, výtvarník, hudobník a inovátor vzdelávania – to všetko sú profesie, ktoré sa spájajú s menom Daniela Heviera. Aj vy ste o ňom už určite počuli, tak ako ste kedysi v detstve čítali jeho knihy či počúvali piesne, za ktorých textami stojí.
Občas sa vám pri čítaní knihy môže stať, že narazíte na názov miesta, ktoré poznáte zo svojho okolia. Môže to byť názov obce, ulice, lúky či pohoria. Deje sa to napríklad vtedy, ak sa aj život autora, autorky s týmito miestami spája. Aj v Partizánskom a jeho okolí žili spisovatelia a spisovateľky, ktorých formovalo, ovplyvňovalo prostredie, ktoré poznáme aj my. Pripravili sme sériu článkov a podcastov, ktoré nám predstavujú spisovateľov a spisovateľky, ktorých život a dielo sa spája s mestom Partizánske a jeho širším okolím.
Článok si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:
Ďalší z autorov pochádzajúcich z okolia Partizánskeho v regióne nepôsobil dlho, no viaže sa k nemu už navždy. Daniel Hevier sa narodil 6. decembra 1955 v Bratislave. Svoje detstvo a časť mladosti však prežil v Prievidzi, kde absolvoval štúdium na gymnáziu. Mimochodom, išlo o gymnázium pomenované po V. B. Nedožerskom, ktorý sa tiež objavuje v jednom z našich článkov.
Sám Hevier nazýva obdobie svojej mladosti ako „chmúrnu dobu“ – jeho otec bol vyštudovaným filozofom a napriek tomu pracoval ako robotník a mladý Daniel sa horkoťažko dostal na spomenuté gymnázium či neskôr na vysokú školu. Napriek tomu však dodnes na svoje mladé roky strávené v Prievidzi spomína rád a s určitou dávkou nostalgie. Sám uznáva, že to bolo pestré obdobie života – v meste a pri tom blízko k prírode. V súčasnosti mu dokonca patrí aj titul čestného občana mesta.
Vo svojom vzdelaní už pokračoval v Bratislave, na Univerzite Komenského vyštudoval estetiku a slovenský jazyk. Ako sa však dostal k písaniu, editorstvu či inšpirovaniu ďalších autorov?
K umeniu ako takému ho to ťahalo už od mladých rokov. Samotný život v Prievidzi bol v tomto smere obohacujúci – dostupnosť mestského kultúrneho života spravila svoje. Počas vysokoškolských štúdií pôsobil ako redaktor literárnej redakcie v Slovenskom rozhlase. Okrem bohatých skúseností, ktoré si odtiaľ napokon odniesol tu získal ešte jednu veľmi podstatnú vec – manželku Marušku.
Písanie a tvorba sa s ním teda ťahali takpovediac od malička, zapájať sa do literárnych súťaží ho však veľmi nelákalo. Do jednej sa však prihlásil – Literárny Kežmarok 1973 – a tá mu priniesla úspech v podobe víťazstva a možnosti vydať svoj debut. Zbierka básní pod názvom Motýlí kolotoč vám je určite aspoň trochu známa. Návrh na vydanie vlastnej knihy však neprišiel nijako honosne či oficiálne. Ponuku vydať debut dostal v kúpeľni miestneho hotela, kde sa stretol pri rannej hygiene s hlavným porotcom súťaže a vydavateľom, Jozefom Gerbócom.
Ako čas a život plynuli, Hevier sa takisto posunul od tvorcu k editorovi, pretože ako sám tvrdí, písanie nikdy nebolo jediným zdrojom jeho obživy. K týmto profesiám sa postupne pridávali ďalšie – Daniel Hevier sa stával dramatikom, autorom libret, textárom populárnych piesní, prekladateľom a v poslednom desaťročí aj maliarom.
Takouto kombináciou činností má v súčasnosti na konte takmer 100 titulov – zbierok poézie, próz, textov piesní, dramaturgických diel, prekladov i televíznych scenárov. Tak schválne, vedeli ste, že Daniel Hevier je autorom textu k piesni skupiny Team – Držím ti miesto?
„Prosím ťa, skroť si ma, tak si ma získaj…“ alebo „Zlodejov je také kvantum, že si kradnú navzájom…“ ak ste si začali nôtiť aspoň jednu z týchto piesní vedzte, že autorstvo ich textov patrí práve Hevierovi.
S menom Daniela Heviera sa neodmysliteľne spája tvorba pre deti. Buvirozprávky, Nevyplazuj jazyk na leva, ale aj menej známe tituly ako Fúzy od čokolády či Trinásť pochodujúcich čajníkov. On sám však nie je stotožnený so „škatuľkovaním“ na vyslovene autora detských kníh, väčšinu z nich dokonca napísal ešte keď deti nemal. To samozrejme neznamená, že by tvorbu pre deti nemal rád, skôr by nechcel byť vnímaný ako „špecialista“ na konkrétny druh literatúry či umenia. Nikdy nechcel byť „len“ autor pre deti či „len“ básnik.
„Šiel tam, kam chodia na zimu všetci zmrzlinári.
Viete kam?
Zmrzlinári neodchádzajú na zimu do teplých krajín ako lastovičky. To by ste tomu dali! Zmrzlinári odchádzajú na kraj sveta, kde sú hory ľadu a kopce snehu, kde polárne líšky dávajú dobrú noc a malí Polárnici jedia polárku, kde Eskimákom rastie na snehových poliach vlčí eskimak a kde je každá vrana biela — zabielená od snehu. Tam si ľudia dávajú do váz z tuleních kostí kvety, ktoré im na okná namaľoval mráz.
A práve sem sa na zimu schádzajú všetci zmrzlinári z celého sveta.“
Len malý úryvok z diela Kam chodia na zimu zmrzlinári (1984) nám pekne vykresľuje autorovo tvrdenie, že prostredie detskej literatúry bolo preňho územím slobody a imaginácie. Je možnosťou beztrestne fabulovať či vytvárať alternatívne svety. S týmito vlastnosťami je detská literatúra akýmsi generátorom obrazotvornosti.
Prirodzeným protipólom tvorby pre deti je Hevierova próza určená dospelému čitateľovi.
„Kolobeh dní nabral Fictusa každé ráno na svoje lopatky, ako pás nejakého perpetua mobile, o ktorom sa vie, že musí existovať, hoci ho ešte nikto nevidel pracovať. Zakaždým upadol do rovnako pravidelného rituálu. Od rána sa venoval zbieraniu materiálu, ako hovoril listovaniu v knihách, popoludní ho spracúval, prepisoval, upravoval v počítačovom programe. V podvečer ho Sabato (pes, pozn. autora článku) prinútil, aby šiel s ním i so sebou von. Medzitým niekoľkokrát niečo zjedol. Večer zaspával s očami, ktoré boli boľavé ako po narezaní žiletkou.“
Úryvok pochádza z jednej z jeho dospeláckych kníh so zaujímavým názvom – Kniha, ktorá sa stane (2009). Hlavnú postavu tu autor označuje za autobiografickú, no z času na čas by sme sa s Fictusom mohli stotožniť všetci. Každý z nás občas zapadne do podobnej rutiny ako je opísaná v texte.
Ak sa však vrátime späť k Danielovi Hevierovi a jeho súčasnej činnosti, momentálne pôsobí v Bratislave, no vďaka možnostiam počítačov a internetu je dostupný všetkým minimálne na Slovensku. Hevier celý život kráča s dobou – pracuje s internetom a jeho možnosťami – patrí k tej skupinke umelcov, ktorý v modernej technológií vidia pomocníka namiesto nástroja na ničenie kreativity. Napríklad obdobie korona krízy bolo preňho jedným z popudov viac rozbehnúť online výučbu, ale aj kurzy tvorivého písania.
Daniela Heviera nájdete aj na Facebooku. So svojimi priaznivcami komunikuje prostredníctvom Fan page. Ako sám tvrdí, dáva mu to možnosť ostať v pozadí, no zároveň sledovať dianie. Na záver môžeme vypichnúť drobnú paralelu Prievidze a Facebooku v živote Daniela Heviera. Na Facebooku je takpovediac v pozadí a z diaľky sleduje, čo sa deje na jeho fanúšikovskej stránke. Ostáva nám iba veriť, aj podľa jeho slov, že časť svojho života prežitú na Hornej Nitre vníma aspoň podobne, ak nie rovnako.
Zdroje:
TASR, 2014. Daniel Hevier: Od Prievidze som sa definitívne odstrihol a dodnes za tým nostalgicky smútim. Dostupné online: https://prievidza.dnes24.sk/daniel-hevier-od-prievidze-som-sa-definitivne-odstrihol-a-dodnes-za-tym-nostalgicky-smutim-177229
www.hevi.sk – Oficiálna stránka Daniela Heviera
HEVIER, D. ml., 2013. Rozhovor so spisovateľom, prekladateľom, výtvarníkom a … Danielom HEVIEROM. Knižná revue 2011/26. Dostupné online: https://www.litcentrum.sk/rozhovor/rozhovor-so-spisovatelom-prekladatelom-vytvarnikom-danielom-hevierom
BÁBIKOVÁ, M., 2013. O tvorbe pre deti hovorí spisovateľ Daniel HEVIER. Knižná revue 2010/1. Dostupné online: https://www.litcentrum.sk/rozhovor/o-tvorbe-pre-deti-hovori-spisovatel-daniel-hevier
Viac zo série LITERATÚRA:
Hanka Vanková