Topoľčiansky hrad je už z diaľky pozorovateľný vďaka svojej nezameniteľnej gotickej veži. Aj kvôli jednoduchej dostupnosti láka návštevníkov a po nedávnej rekonštrukcii a obnove určite stojí za zhliadnutie.
Vznik hradu
Pohorie Považského Inovca asi 15 km severozápadne od Topoľčian odkrýva romantickú zrúcaninu topoľčianskeho hradu. Nikoho by nemalo prekvapiť, že jeho počiatky sa spájajú s rodom Čákovcov a to už na začiatku 14. storočia. Hrad patril, tak ako mnoho iných, aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý si hradom zabezpečil zdedené topoľčianske panstvo. Pôvodná stavba hradu bola veľmi jednoduchá, skladala sa zo štvorhrannej veže umiestnenej nad skalným bralom a plnila obytnú a zároveň aj obrannú funkciu. Vzhľadom k tomu, že Matúš Čák Trenčiansky bol persona non grata, tak po jeho smrti hrad rovnako ako aj iný jeho majetok prepadol v prospech kráľovskej koruny. O pôsobení Matúša Čáka Trenčianskeho v rámci hradu sa zmieňuje aj listina z roku 1318, ktorá pojednáva aj o tom, ako pán Váhu a Tatier násilím prinútil obyvateľov Topoľčian podieľať sa na prácach pri opevňovaní hradu.
Z histórie
Keď hrad pripadol kráľovi, dostávali ho do daru feudáli. Práve kráľ Žigmund ho daroval spolu s rozľahlým panstvom a aj mestom Topoľčany bratom Šimonovi a Frankovi Sečéniovom. Urobil tak výmenou za hrady Šášov a Žarnovica, čím si zabezpečil kontrolu nad ziskami banských miest. Práve Sečéniovci sa prví podieľajú na výraznom stavenom boome a to najmä v dolnom podhradí. Hrad po opevňovacích prácach vytvoril výborné útočisko aj pred husitskými vojskami, ktoré obsadzovali územie Topoľčian. Nikdy sa im ho nepodarilo dobyť, ale v meste Topoľčany si zriadili vojenské centrum pre Ponitrie. Majetkové pomery boli v tomto období na hrade zložité. Polovica patrila Sečéniovcom a na druhú polovicu si nárokovali Orságovci, ktorí výrazným spôsobom cez Michala Orsága pomohli vykúpiť Topoľčany z rúk husitov a tým získali aj časť hradu. Tieto spory vyriešila až smrť Krištofa Orsága, posledného z rodu Orságovcov. Majetok sa tak spojil až v roku 1595 v rukách Forgáčovcov. Práve v tomto období boli na hrade vykonané aj ďalšie opevňovacie práce, pretože si to vyžadovala neustála hrozba tureckých útokov. Okrem toho majitelia rozšírili hrad o prvé predhradie. Starý hrad zostal v centre samotnej stavby a bol neustále jej dominantou, ktorú postupne rozširovali. Vstup do hradu zabezpečovali dve brány. Jedna bola na západe, druhá na východe. Turbulentné 16. storočie si vyžiadalo aj modernizáciu hradného jadra. Vtedajší majiteľ Žigmund Forgáč stál aj za rozsiahlou prestavbou zameranou na rozšírenie obytných priestorov. Zaujímavosťou je, že hrad stratil pomerne skoro svoju funkciu, pretože jeho majitelia sa presťahovali do lukratívnejších priestorov kaštieľa v Továrnikoch a to už v prvej polovici 17. storočia. Forgáčovci tak či tak stratili nárok na hrad, pretože Šimon Forgáč sa zapojil do protihabsburského povstania a za to mu skonfiškovali majetky. Neskôr hrad spolu s topoľčianskym panstvom kúpil Peter Berényi. To už bolo v období, kedy strácal svoju funkciu. Nachádzala sa tu ešte hradná kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, ktorá veriacim slúžila až do konca 18. storočia. Dnes vieme z kaplnky identifikovať už len priestor presbytéria, ktorý je ako masívne okno naznačený na upravenom nádvorí.
Foto: Hana Vanková
Záchranné práce na hradnej zrúcanine
Ešte koncom 19. storočia už neobývaný hrad, teda, už skôr zrúcaninu, dal jeho majiteľ barón Augustín Stummer stavebne zabezpečiť a popri tom zmenil aj vzhľad veže, ktorá bola stavebnými úpravami mierne zvýšená a hlavne nadstavaná stupňovitými štítmi sedlovej strechy, čím sa stala výnimočnou, pretože na našich hradoch tento stavebný prvok nebol bežný. Práve veža je dodnes vnímaná za dominantu hradnej zrúcaniny.
Topoľčiansky hrad dnes dôstojne naďalej stojí na úpätí Považského Inovca a po prácach, ktoré vďaka nórskym fondom boli na ňom uskutočnené, je slušným reprezentantom dejín topoľčianskeho regiónu. Po roku 2009 sa mu dostalo pozornosti a bol tu uskutočnený výskum a aj obnova mnohých jeho častí. Dodnes sa o aktivity spojené s hradom stará Občianske združenie Topoľčiansky hrad, ktoré podrobne informuje o svojich aktivitách aj na webe a to na stránske www.topolcianskyhrad.sk.
Zdroje:
Daniel Kollár, Jaroslav Nešpor, Hrady – Najkrajšie zrúcaniny, 2007
Miroslav Slámka, Kamenní strážcovia, Príbehy a povesti zrúcanín slovenských hradov, 2004
Miroslav Plaček, Martin Bóna, Encyklopédia slovenských hradov, 2007
www.topolcianskyhrad.sk
