Baťove kolónie v Čechách

Okrem Baťovian – dnešného Partizánskeho, bolo v minulom storočí Baťovou firmou založených naprieč štyrmi svetadielmi okolo tridsať baťovských satelitov. Tieto „malé Zlíny“, ako voláme mestečká, ktoré vznikali okolo nových Baťových výrobných závodov, spája nielen podobná architektúra továrenských komplexov a domov pre zamestnancov. Príchod firmy znamenal nové pracovné miesta, spriemyselnenie oblasti, ale aj zmenu myslenia, využívania voľného času a celkovo životnej filozofie. Samozrejme, najviac týchto miest môžeme nájsť na území Českej republiky. Okrem prvých Otrokovíc môžeme vidieť pôsobenie firmy aj v mestách Třebíč, Zruč nad Sázavou, Sezimovo, Ústí a Napajedla.

Třebíč (Borovina) 

V roku 1931 kúpil Tomáš Baťa pozemky s garbiarňou a spoločnosťou na výrobu obuvi od baróna Budiškovského (Karl Budischowski) na južnej Morave na okraji historického mesta Třebíč. Ešte v ten rok začal s výstavbou továrne a zahájil výrobu v závode na výrobu obuvi. Garbiareň bola zmenená na továreň na výrobu pančúch. Obytná výstavba tiež začala v roku 1931 a pokračovala až do roku 1939. Bolo postavených okolo 170 rodinných domov. Obyvatelia mohli využívať od roku 1937 Spoločenský dom, obchodný dom, veľkú železničnú stanicu, športový štadión a svoju činnosť zahájila Baťova škola práce. Po znárodnení firma s ďalšími pobočkami zamestnávala cez 10 000 ľudí, avšak v roku 2000 skončila v likvidácii. Dnes areál opäť ožíva a mení sa v modernú mestskú časť. Postupne tu vznikli byty, múzeum, kancelárie, ale aj priestory pre voľnočasové aktivity a drobnú výrobu.

Sezimovo Ústí (Velký Dvůr)

Ďalšie české mesto, ktorému pomohol pri rozvoji príchod firmy Baťa je Sezimovo Ústí. V roku 1939 bol odkúpený pozemok na druhej strane železničnej trate, patriaci mestu Tábor. Ešte v tom roku sa začalo s výstavbou strojárenskej továrne na obrábacie stroje a súčiastky. Taktiež v tom roku začala výroba a aj obytná výstavba, ktorá pokračovala až do roku 1942. Bolo postavených 179 domov. Sídlisko bolo plánované pre 10 000 obyvateľov. V novej časti mesta Sezimovo Ústí II. okrem robotníckej kolónie vzniklo aj spoločenské centrum, pre deti boli zriadené škola a škôlka a svoju činnosť zahájila aj Baťova škola práce. Počet obyvateľov sa v rokoch pôsobenia firmy viac ako zdvojnásobil. V roku 1949 aj tieto závody boli znárodnené a z továrne vznikol národný podnik Kovosvit. Dnes sa spoločnosť nazýva Kovosvit MAS a je v nej zamestnané veľké percento obyvateľov Sezimova Ústí, Tábora a aj okolia.

Napajedla

Malé mesto neďaleko Zlína a Otrokovíc bolo pre firmu Baťa zaujímavé pre svoje umiestnenie blízko dopravných uzlov. Na ľavom brehu rieky Moravy boli založené v roku 1935 chemické závody. V Napajedlach sa vyrábali plynové masky, technické gumy, hračky a igelitové pláštenky. Továreň existuje dodnes pod názvom Fatra. Práve táto spoločnosť je z historického pohľadu prvým spracovateľom plastov v Českej republike. Okrem továrne tu firma Baťa vlastnila aj zámok. Jan Antoním Baťa v ňom plánoval vybudovať miesto pre obchodné stretnutia podnikateľov z celého sveta a rodinné sídlo.  

Zruč nad Sázavou 

V Želivskej pahorkatine bol na konci 30. rokov minulého storočia firmou Baťa odkúpený pozemok v Zruči nad Sázavou pre výstavbu novej továrne na výrobu obuvi. Výroba bola zahájená už v roku 1940. Aj s obytnou výstavbou sa začalo okamžite a pokračovala do roku 1940. Obytná štvrť ponúkala 325 bytových jednotiek. Od roku 1940 začala pôsobiť Baťova škola práce a o rok na to bol otvorený Spoločenský dom, ktorý poskytoval kultúrne vyžitie. Pre športovcov bol k dispozícii športový štadión. Z tohto mesta chcel Baťa vybudovať okresné mesto s 25 tisíc obyvateľmi, letiskom a nemocnicou. Avšak po znárodnení tu vznikol najskôr strojársky závod pre obuvnícku výrobu a v roku 1949 sa stal samostatným strojárskym podnikom Sázavan. V roku 1998 bol závod zavretý. V povojnovom období bolo zasiahnuté aj do urbanistickej koncepcie mesta navrhnutej firmou Baťa. Panelové sídlisko, obchodné a kultúrne strediská potlačili koncepciu záhradného mesta.

Baťove satelity, malé Zlíny, to sú desiatky miest s identickou architektúrou, komplexnou infraštruktúrou, premyslene plánované podľa urbanistických plánov ideálneho priemyselného mesta. Chudobným, zväčša priemyslom nedotknutým oblastiam prinášali prácu, modernizáciu, industrializáciu. Svojím vhodným umiestnením sú továrne často aj dnes stále atraktívne a variabilita objektov ponúka využitie aj v súčasnosti. V mnohých mestách dostali priestory továrni druhú šancu a panuje celková túžba k návratu k nielen baťovskej architektúre, ale aj ideám, ktoré táto firma prinášala všade, kde začala pôsobiť. Baťovská filozofia bol dokonale prepracovaný systém výchovy mladých ľudí, motivovaných k vzdelávaniu, zdravému životnému štýlu s morálnym, sociálnym a ekonomickým cítením. A to je vzácne dedičstvo, ktoré spája aj naše Partizánske s ďalšími mestami v Čechách a po celom svete.

Zdroje: