Baťovany boli takým výnimočným mestom, akým nebol ani samotný Zlín. Obrovská hodnota Partizánskeho, na ktoré sa neskôr Baťovany premenovali, sa skrýva v spôsobe, akým boli postavené. Baťovany sú jediným Ideálnym priemyselným mestom na Slovensku.
Partizánske vznikalo ako mesto na „zelenej lúke“. Na papier ho nakreslil architekt Jiří Voženílek podľa konceptu Ideálneho priemyselného mesta. A práve urbanizmus, je stále najväčšou hodnotou akú mesto Partizánske má. Firma Baťa založila na Slovensku ešte jedno mesto – Svit. Ten však vznikol predtým ako baťovskí architekti vymysleli tento koncept. Partizánske je teda jediným Ideálnym priemyselným mestom na Slovensku.
Týmto titulom sa nemôže pochváliť ani najslávnejšie baťovské mesto Zlín. Firma Baťa síce mesto Zlín rozširovala a pri dostavbe využívala zásady tejto koncepcie, nevzniklo však z „nuly“ ako to bolo v prípade Baťovian. V Čechách však nájdeme mestá, ktoré boli postavené rovnakým spôsobom, sú nimi Zruč nad Sázavou a Sezimovo Ústí.
Ideálne priemyselné mesto
Koncept Ideálneho priemyselného mesta vznikol ako odpoveď baťovských architektov na jednoduchú otázku – Ako najlepšie stavať naše mestá? Architekti premýšľali nad funkciami, ktoré mesto má, nad službami, ktoré poskytuje a nad tým, aký život človeku vytvorí. Ako vo všetkom, čo firma Baťa podnikla, tak aj v architektúre musela fungovať logika, ktorá prinášala čo najefektívnejšie riešenia. Preto je ideálne priemyselné mesto zónované – existujú v ňom zóny, ktoré združujú rôzne funkcie.
Najdôležitejšími sú výroba, bývanie, občianska vybavenosť, rekreácia a šport. Podstatné bolo aj ich vzájomné napojenie. Najlepším ilustračným príkladom na to, ako toto zónovanie fungovalo, je presun robotníkov (alebo spoluprácovníkov – čo je označenie, ktoré sa u Baťu využívalo najčastejšie) po práci domov.
Na zvládnutie tejto cesty, ste sa z výrobnej zóny museli presunúť cez zónu občianskej vybavenosti, ktorá sa nachádzala na námestí. Tu ste mali možnosť navštíviť služby ako holičstvo, kaviareň, reštaurácia alebo ste mohli pohodlne na ceste domov nakúpiť v potravinách. Práve to, že sa tieto služby nachádzali medzi výrobnou a obytnou zónou, bol zámer, s ktorým architekti v urbanistickom pláne počítali.
Zónovanie a logika pri práci s funkciami mesta sú jedným z najdôležitejších praktických rozmerov urbanizmu ideálneho priemyselného mesta.
Mesto na peší presun
Veľkosť mesta sa vypočítavala na základe počtu pracovníkov vo fabrike, čo sa následne prepočítalo na odhadovaný počet obyvateľov. V prípade Partizánskeho to bolo na 5 000 až 15 000 obyvateľov. Pri veľkosti mesta je podstatné spomenúť to, že bolo navrhnuté tak, aby ste sa všade dostali do pár minút pešo.
Hoci bolo mesto navrhnuté na peší presun, počítalo sa aj s rozvojom automobilovej dopravy, čo nám dokladuje to, že už v tomto čase boli v obytnej zóne navrhnuté a postavené garáže. Jedným z prvých domov na Červenej ulici bol typ domu, ktorý sa nazýval Jednodom s garážou. Dnes však na charakter mesta na peší presun narážame a mesto je výrazne prehustené autami, predovšetkým v pracovnom čase.
Mesto v zeleni
Baťovanom môžeme pripísať mnohé prívlastky. Ten, ktorý treba v súvislosti s konceptom Ideálneho priemyselného mesta spomenúť určite, je mesto v zeleni alebo mesto v záhradách. Prítomnosť zelene bola veľmi dôležitá. Domy stoja na zelených plochách, bez oplotenia, ulice lemujú aleje rôznorodých stromov a fabriku od zvyšku mesta delí tzv. pás regulačnej zelene. Mal regulovať smog šíriaci sa z továrne a zároveň mal slúžiť aj ako akási optická regulácia. Dnes je jeho pozostatkom Park M. R. Štefánika.
Ucelená filozofia
Celá koncepcia ideálneho priemyselného mesta nepozostávala iba z praktických pravidiel. Predchádzalo jej definovanie do ucelenej filozofie, na základe ktorej, sa následne formovala logika mesta. Koncepcia mala byť publikovaná, knižne však nevyšla ale zachovala sa nám spísaná a dnes si ju vieme ucelenú prečítať vďaka teoretikom, ktorý tento koncept skúmajú. Z tejto filozofie sme vybrali niekoľko bodov, ktoré by vás mohli zaujať:
- Pôda pre založenie mesta by mala byť v rozsahu asi 400 hektárov. Zaručí to, že v blízkosti mesta sa neusadí konkurenčný podnik, čo by mohlo viesť k znepriateleniu ľudí žijúcich v meste.
- Starostlivosť o lepšie bývanie a komfort spolupracovníkov zaručuje ich spokojnosť a teda zdržanlivosť v túžbach po reformách či v zbrojení proti zamestnávateľovi.
- Pracovať kolektívne – bývať individuálne. Činžiakové bývanie utláča rodinný život a duševný pokoj. Preferuje sa individuálne bývanie v domoch so záhradkou.
- Plán mesta má prispievať k tomu, aby približoval vedúce osobnosti fabriky a jej robotníkov a viedol ich ku spolupráci.
Urbanizmus ako najväčšia hodnota
V Partizánskom môžeme hovoriť o mnohých stavbách, ktoré majú nezameniteľnú hodnotu a sú niečím čo treba vidieť, vážiť si a chrániť. Spomenúť môžeme Kostol od slávneho architekta Vladimíra Karfíka, Spoločenský dom od architekta Miroslava Droffu, fabrické budovy od Jiřího Voženílka alebo špeciálne typ domov pre Baťovany, ktorých autorom bol vedúci stavebného oddelenia František Fackenberg.
Avšak to, že Baťovany boli jediným Ideálnym priemyselným mesto na Slovensku, to že ide o koncept navrhnutý výnimočným tímom architektov a to, že ide o istý druh utópie, ktorá funguje dodnes, treba oceniť a chrániť ešte o kúsok viac. Partizánske je veľmi výnimočné mesto a urbanizmus je jeho najväčšou hodnotou.
Zdroje:
Zdroje:
MARKO, V 2015: Šimonovany – Baťovany (1939-1949), Partizánske: Spolu sme slovensko, občianske združenie
JEMELKA M, ŠEVEČEK O, 2016: Továrni města Baťova koncernu, Praha: Academia
KAPUSTA P, 1964: Partizánske v bojoch a budovaní, Bratislava: Osveta
POKLUDA Z, 2015: Člověk a Práce, Zlín: Nadace Tomáše Bati a Univerzita Tomáše Bati ve Zlíne
HAVIAR, T. 2012: Baťovská architektúra na Slovensku, Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., 2012.
MORAVČÍKOVÁ, H. 2003. Baťovany – Partizánske vzorné slovenské priemyselné mesto, In Architektúra & urbanizmus, 2003, roč. 37, č 3-4 s. 113-145
Hanka Vanková