Každé mesto si žije svojim životom, do ktorého zasahujú výnimoční ľudia tvoriaci jeho kolorit. Inak tomu nie je ani v Partizánskom. Umelecké, najmä tie výtvarné duše, v našom meste roky ovplyvňoval a formoval maliar Vladimír Fulka. Jeho renesančnú osobnosť si pripomíname v roku jeho nedožitých 95.-tych narodenín.
Autorka textu a kurátorka prebiehajúcej výstavy v Dome kultúry je maliarova dcéra a textilná dizajnérka Mária Fulková.
Vladimír Fulka sa narodil 23.8. 1929 v Horných Štitároch okres Topoľčany. Jeho talent sa zrodil na gazdovskom dvore jeho deda a rodičov, zrel v tichu školských kabinetov, aby sa naplno rozvinul v skutočnom ateliéri, ktorý bol súčasťou vlastnoručne postaveného domu v Partizánskom.
V rokoch 1945- 1949 študoval na Štátnej učiteľskej akadémii v Bánovciach nad Bebravou. V roku 1950 vstúpil do Spolku učiteľov a profesorov výtvarnej výchovy a kreslenia a ako jeho člen sa zúčastňoval kurzov kreslenia u akad. maliara Eugena Nevana na Vysokej škole technickej v Bratislave. V roku 1953 sa oženil s učiteľkou Máriou Kiabovou a ich prvým spoločným pôsobiskom bola základná škola v Bystričanoch, ktorú ako riaditeľ viedol. V rokoch 1959 – 1963 pôsobili ako učitelia vo Výčapoch Opatovciach.
V roku 1964 absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre v odbore Výtvarná výchova. Na všetkých pôsobiskách sa Fulka ako nekomunistický učiteľ bránil politickému tlaku intenzívnym organizovaním kultúrneho života a kultúrnou osvetou. Bol členom Ľudového spevokolu učiteľov Slovenska (ĽSUS). V dedinách, kde učil zakladal hudobné kapely, výtvarne spolupracoval s ochotníckymi divadlami, viedol detské spevácke zbory, hral v rôznych amatérskych hudobných telesách a stále intenzívnejšie maľoval.
Zásadným v jeho kariérnom živote bol rok 1963, keď prijal ponuku založiť Výtvarný odbor na Ľudovej škole umenia v Partizánskom. Za 51 rokov pôsobenia v tomto meste zanechal ako pedagóg hlbokú stopu. Učil výtvarnú a hudobnú výchovu stovky žiakov na ĽŠU ako aj na I. a II. ZDŠ, rozvíjal ich talenty a mnohých pripravil na profesionálnu dráhu umelcov.
Roky spolupracoval so Slovenským pedagogickým centrom v Bratislave ako lektor letných výtvarných kurzov pre pedagógov výtvarnej výchovy. Jeho profesionálna kariéra sa rozvetvila do roly učiteľa a umelca. Od roku 1979 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a Slovenského fondu výtvarných umelcov.
Pravidelne vystavoval doma i v zahraničí. S nadšením privítal zmenu režimu v roku 1989 a bol vďačný za slobodu. Opakovane cestoval po západnej Európe, navštívil Bienále výtvarného umenia v Benátkach, svetové galérie a múzeá. Pedagogickú dráhu ukončil v roku 1999 na Strednej priemyselnej škole v Partizánskom, kde učil budúcich dizajnérov obuvi. Posledných jedenásť rokov života prežil čiastočne ochromený mozgovou príhodou. Kreslil do posledného dňa. Zomrel 4. 11. 2014 v kruhu rodiny vo svojom dome v Partizánskom.
Fulka so širokým záberom záujmov a tvorivých aktivít bol osobnosťou, ktorá v Partizánskom zanechala hlbokú stopu. Osemdesiate a deväťdesiate roky môžeme považovať za obdobie autorovej najzrelšiej tvorby, pre ktorú je typická geometrická štylizácia a farebný akord modrej a zelenej. Celoživotne v nej dominujú témy hudba a krajina. Fenomén hudby chápal ako vnútornú a formatívnu silu. V ateliéri sa odohrávala sústredená tvorba, hľadanie čistej formy a nadčasovosti. Na jeho obrazoch hmota pôsobí odhmotnene, formu geometrizuje a abstrahuje na minimum, všetko nepodstatné musí ustúpiť .
Samostatnú kategóriu jeho diela tvoria portréty. Fulka bol výborný portrétista a majster skratky. Venoval aj akvarelu. Táto technika bola doménou Fulkovej tvorby. Mimo ateliéru pracoval priamo v kontakte s prírodou, pravidelne sa vydával na bicykli maľovať akvarelom do plenéru. Maliarsky „vercajch“ si brával aj na cesty do zahraničia.
Fulka bol aj vášnivý muzikant a zapálený učiteľ šíriaci kultúru všade tam, kde pôsobil. Výtvarné dielo Vladimíra Fulku zahŕňa kresbu, grafiku, ilustráciu, maľbu i monumentálne sgrafitá na verejných a súkromných budovách v Partizánskom a okolí ( Skačany, Veľké Kršteňany, Nitrianske Sučany, Dolné Vestenice, Horné Štitáre, Malé Uherce). Je autorom dnes už nepoužívaného znaku mesta Partizánske, viac ako desaťročie bol ilustrátorom pamätnej knihy, matriky mesta. V 70.tych až 90.tych rokoch pravidelne vystavoval doma i v zahraničí. S nadšením privítal zmenu režimu v roku 1989. Opakovane cestoval po západnej Európe, navštívil Bienále výtvarného umenia v Benátkach, svetové galérie a múzeá. Pedagogickú dráhu ukončil v roku 1999 na Strednej priemyselnej škole v Partizánskom, kde učil budúcich dizajnérov obuvi.
Posledné roky života Vladimíra Fulku boli poznamenané mozgovou porážkou. Postupne strácal pohybové a komunikačné schopnosti. Ponorenému do ticha vnútorného sveta, zostalo mu jediné. Ruka, neúnavne kresliaca do posledného dňa života.
Samuel Krištof