Jedným z významných slovenských spisovateľov, ktorých život bol spojený s mestom Partizánske, je Peter Glocko. Autor známy predovšetkým svojou tvorbou pre deti a mládež sa síce narodil v roku 1946 v Muráni, no vyrastal v našom meste. Po štúdiách na strednej chemickej škole v Bratislave pracoval chvíľu aj ako gumárenský laborant v Partizánskom. Už ako dvadsaťročný sa však začal naplno venovať literatúre, najprv ako redaktor v Mladých letách a potom ako redaktor vo viacerých redakciách. Zomrel v roku 2019.
Občas sa vám pri čítaní knihy môže stať, že narazíte na názov miesta, ktoré poznáte zo svojho okolia. Môže to byť názov obce, ulice, lúky či pohoria. Deje sa to napríklad vtedy, ak sa aj život autora, autorky s týmito miestami spája. Aj v Partizánskom a jeho okolí žili spisovatelia a spisovateľky, ktorých formovalo, ovplyvňovalo prostredie, ktoré poznáme aj my. Pripravili sme sériu článkov a podcastov, ktoré nám predstavujú spisovateľov a spisovateľky, ktorých život a dielo sa spája s mestom Partizánske a jeho širším okolím.
Sám autor o sebe hovorieval, že pochádza po meči z Bošian a po praslici z Muráňa. V Partizánskom žil do svojich štrnástich rokov, srdce mu však bilo najmä pre Muráň a jeho okolie, kde mal svoju chalupu a trávil voľný čas v prírode. Spomína však, ako boli jeho rodičia „baťovci“, že jeho mama patrila k prvej vlne Slovákov, ktorých Baťa pritiahol do Zlína. Práve vďaka tomu sa v pomníchovskej dobe dostala do novučičkých Baťovian, kde stretla svojho budúceho manžela Mikuláša Glocka.
Najznámejšie diela Petra Glocka sú tie určené deťom a mladému čitateľovi. Detská duša autora sa formovala aj počas jeho rokov v Partizánskom, ktoré určite zanechali stopy aj v jeho tvorbe. A tá jeho tvorba nie je hocijaká. Všimli si ju nielen v rámci Československa a neskôr Slovenska (Vydavateľská cena Mladých liet za román Ruža pre Jula Verna v roku 1986, cena Slovenskej sekcie IBBY za celoživotnú tvorbu pre deti a mládež v roku 1995, Pocta Pavla Dobšinského v roku 1996), ale aj v medzinárodnom meradle (prémia v rámci XII. Európskej ceny za literatúru pre deti a zápis na čestnú listinu IBBY za knihu Ja sa prázdnin nebojím v roku 1990).
Na otázku, čo ho motivuje k písaniu literatúry pre deti a mládež, Peter Glocko odpovedal, že preňho je dôležitý ten viacgeneračný rozmer. On sám čítaval rozprávky svojim trom deťom a túžil po tom, aby aj po jeho rozprávky siahali deti spolu so svojimi rodičmi či starými rodičmi. Sám teda vnímal cieľovú skupinu svojich kníh ako trojgeneračnú – pre deti, ich rodičov aj starých rodičov.
Knihy Petra Glocka sú zamerané na dva základné okruhy: moderná, autorská rozprávka a historické alebo psychologické mládežnícke romány. Samozrejme, často čerpal z prostredia, v ktorom žil, čiže najmä z Muráňa a Bratislavy. Napríklad knihy Tomáš a lúpežní rytieri či Milionár čerpajú námet z Muráňa, knihy pre dospievajúcu mládež, napr. Ruža pre Jula Verna, Ja sa prázdnin nebojím, Prešporské čary pána Christiana sa odohrávajú v mestskom prostredí. Autor sa nebojí ani mládežníckeho jazyka, čo je veľmi dobre viditeľné práve v knihe Ja sa prázdnin nebojím, plnej slangových slov. Dnes, po viac ako tridsiatich rokoch od jej uvedenia, znejú niektoré slová smiešne, iné sú zas pre dnešného čitateľa nezrozumiteľné, čo je, samozrejme, daňou za vysokú aktualitu textu v dobe vydania. Práve táto kniha priniesla autorovi aj spomínané medzinárodné ocenenia.
Knižka Prešporské čary pána Christiana je vybudovaná na skutočnej udalosti, ktorú dokumentuje socha Hansa Christiana Andersena na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Rozprávkar sa totiž plavil hore Dunajom a zastavil sa aj v Bratislave, kde sa stal svedkom podivnej udalosti – veľkého požiaru na hrade Devín. Do denníka si zapísal: „Bratislava je krásne mesto, plné pekných dievčat a dobrého vína.“ Legenda, ktorú spomína aj Glocko, však hovorí, že práve v Bratislave vznikol námet na Andersenovu slávnu rozprávku Dievčatko so zápalkami. Glocko si požičal kúsok skutočnej udalosti a vytvoril okolo nej krásny príbeh pre deti…
Glocko sa však literárne venoval aj významným slovenským osobnostiam – tým, ktoré nám síce niečo hovoria, ale v skutočnosti o nich nič nevieme. Tak vznikla kniha Rozprávkar a rozprávnica, prinášajúca životný príbeh nášho slávneho rozprávkara Pavla Dobšinského. Väčšinou si len povieme, že tie jeho rozprávky, to je riadny masaker, ale jeho život nám zostáva neznámy. Zaujímavosťou je, že práve Peter Glocko stál aj pri obnovení fary Pavla Dobšinského v Drienčanoch (okres Rimavská Sobota) a vzniku tamojšieho Múzea rozprávky P. E. Dobšinského. Málokto vie, že švagrinou Dobšinského bola významná slovenská spisovateľka Terézia Vansová, autorka prvého slovenského románu z pera ženy Sirota Podhradských. Jej životnému príbehu venoval Peter Glocko knihu Tri lásky Terézie Vansovej.
Okrem literatúry sa Peter Glocko venoval aj filmovej scenáristike. Na začiatky svojho vzťahu s filmom spomína takto: „Môj vzťahu k filmu vyrastal v malom kine v Partizánskom, kde sme chodili v sobotu na predstavenia za korunu pre deti, v lete sme chodili v trenírkach a v tielku, to bol taký spoločenský úbor. No a keď sa ukázalo „Vítame vás“, celé kino revalo: „Hurá!“. A potom už konečne začal film, a najradšej sme mali filmy s Lupinom.“
Prvý scenár Petra Glocka bol založený na jeho vlastnej poviedke, čerpajúcej z Muráňa a vznikol z neho film Smutný lord. Sfilmovaných bolo ešte niekoľko jeho scenárov, medzi najznámejšie filmy patrí Plavčík a Vratko, Popolvár najväčší na svete či Chudobných rodičov syn. Nepochybne si ich opäť budeme môcť pozrieť počas Vianoc.
Peter Glocko v rozhovoroch hovoril o zachovaní kontinuity, o tom, že tí, čo žili pred nami, akosi stále prežívajú v nás, a my zas opäť budeme žiť v našich potomkoch. Autor už nie je medzi nami, ale jeho tvorba stále žije a prináša radosť a potešenie (nielen) mladým čitateľom.
Zdroje:
Relácia Ars Litera z 31.5.2019
Dokument RTVS (Ne)Celebrity z 3.12.2014
Literárne informačné centrum, www.litcentrum.sk
www.muran.sk
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
Sériu článkov o literárnych osobnostiach mesta Partizánske z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Hanka Vanková