Rôzne vianočné koláčiky a dobroty k tomuto obdobiu roka jednoznačne patria. Typická vôňa škorice, klinčekov či anízu nechýba zrejme v žiadnej kuchyni. Pripálené medvedie labky, medovníčky tvrdé ako „štolverka“ či rumové guličky, ktoré pôvodne mali byť plnenými košíčkami. Aj to patrí k prípravám na najkrajšie sviatky v roku. V minulosti sa našim predkom tiež určite čo-to nepodarilo, no pochutnávali si na rovnakých maškrtách. Alebo nie?
Základom sviatočného pečenia v minulosti bola hojnosť. Práve preto zrejme existuje také množstvo rozličných druhov vianočných koláčikov, ktoré poznáme aj dnes. Gazdinky pred pár sto rokmi začínali piecť už odo dňa sv. Kataríny. Prvé sa pieklo trvanlivé pečivo, ktoré muselo chvíľu „odstáť“. Hojnosť pečiva a koláčov symbolizovala hojnosť pre celú rodinu v nasledujúcom roku. Preto sa pri pečení myslelo aj na koledníkov, služobníctvo či dokonca zvieratá v statku.
Korene vianočného pečenia
Hodovanie v čase zimy – konkrétne zimného slnovratu – má u nás korene už v období Slovanov, ba dokonca ešte skôr. Údajne už Kelti zimný slnovrat oslavovali prípravou sladkých lievancov, ktoré obetovali bohom. Tradíciu vianočného pečenia prevzali aj predstavitelia kresťanstva – medovníkmi či biskupskými chlebíkmi voňali v stredoveku kláštory a s postupom času k nám prenikali aj orientálne chute a vône. Chute a vône, bez ktorých si dnes Vianoce nevieme predstaviť. Škoricu, klinčeky, aníz či napríklad vanilku sme dovtedy nepoznali.
Tieto prísady sa do slovenských kuchýň dostávali pomaly a mnohé dnes typické vianočné koláčiky sa tu udomácnili až v 19. – 20. storočí. Príkladom sú medvedie labky, vanilkové rožky a aj vianočka s hrozienkami. V starších časoch sa u nás piekli kysnuté koláče, no buď to boli len jednoduché okrúhle koláče s jednodruhovou plnkou (mak, orechy, tvaroh, lekvár) alebo rôzne záviny.
Ženy to však s koláčmi nemali také jednoduché ako dnes. Ono totiž upiecť perfektné jemné medovníčky, prípadne krehké linecké cesto v peci vykúrenej drevom, nie je žiadna sranda. No skúste takej peci vysvetliť, že má hriať na 180 °C, aby ste nespálili utešený plech lineckých hviezdičiek. Umením sa tak stávalo aj samotné správne kúrenie a udržiavanie teploty. Gazdinky však boli šikovné a od malička k takým zručnostiam vedené, robota im preto šla od ruky a celá rodina sa mohla tešiť na sladké maškrty.
Mnohé vianočné sladkosti sú skutočne spojené s týmto obdobím roka a v inom čase nám ani nenapadne ich upiecť. Je to jednoducho akési nepatričné. Na druhej strane však existujú druhy pečiva, ktoré si získali takú obľubu, že boli a sú dostupné celoročne a v množstve variácií. Reč je o medovníkoch, ktorých výroba bola v priebehu histórie povýšená na samostatné remeslo – medovnikárstvo. Známi slovenskí medovnikári pochádzajú z okolí banských miest – možno ste už počuli o rodine Hauríkovcov z Kremnice. Medzi majstrami medového cesta žiaria aj mená pôvodom z Ponitria – napríklad Ertlovci z Prievidze, či rodina Farských z Topoľčian.
Rôznorodosť na vianočnom stole
Tak ako všetky slovenské tradície, aj vianočné pečivo bolo v regiónoch rozmanité a našli sa aj niektoré jedinečné kúsky. Gazdiné v Partizánskom, teda v okolitých obciach, tiež mali dobrotu, ktorou bola oblasť známa. Štedrák – kysnutý koláč bohato plnený vrstvami lekváru, maku, orechov a tvarohu nesmel chýbať na žiadnom sviatočnom stole v Bošanoch. Piekol sa spravidla na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Z kysnutého cesta bol aj sviatočný koláč, ktorý pripravovali v Lazanoch pri Prievidzi. Nazýval sa calta a mohli by sme ho považovať za akéhosi predchodcu vianočky – cesto sa po vykysnutí rozdelilo, spracovalo na šúľky, tie sa zaplietli do vrkoča a upiekli.
K Vianociam však neodmysliteľne patrí aj ďalší druh skutočne krehkého pečiva – oblátky. V jednom z našich predošlých článkov o vianočných tradíciách sme spomínali, že ich pečenie mali na starosti učitelia. Išlo o skutočne významnú a podstatnú úlohu, ktorá patrila dokonca medzi učiteľove zmluvné povinnosti. Žiaci na začiatku adventu vyzbierali po dedine suroviny na ich výrobu a pred Vianocami potom po domoch roznášali hotové oblátky s vinšom, ktorý zložil ich učiteľ. Dostali za ne vždy trochu peňazí prípadne naturálie. Tieto odmeny odovzdali učiteľovi, pričom sa im hovorilo aj „oblátkový dôchodok“.
Rôznorodosť vianočného pečiva na našich stoloch v súčasnosti je výsledkom importu rôznych, najmä zahraničných vplyvov v priebehu storočí. Aj v minulosti v kuchyniach prebiehalo dnes také moderné „fusion“. Pravdou však ostáva, že hoci vanilkové rožky možno nie sú tradičný slovenský recept, patria na náš stôl. A ak prihliadneme na dostupnosť niektorých surovín či spôsob spracovania, slovenské vianočné pečivo je svojím spôsobom tradičné a aj jedinečné.
Zdroje:
- SOŠ obchodu a služieb Prievidza: Takto chutí Horná Nitra, 2012.
- Encyklopédia tradičné remeslá a domácke výrobky – www.uluv.sk
- Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru – www.ludovakultura.sk
- Stredoslovenská televízia: Top téma – Vianočné zvyky na Slovensku – Dostupné online: www.youtube.com/watch?v=MEzq9LgsdYs
- Obrázky: Adobe Stock
Hanka Vanková