Zo štatistík vieme, že súčasný trh práce vykazuje výrazný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov zameraných na konkrétne profesie. Z odbornej prípravy budúcich pracovníkov zmizla náväznosť študenta či učňa na konkrétny podnik. Práve toto bolo skvelou výhodou Baťovej školy práce, ktorá bola aj na dnešnú dobu mimoriadne moderná a mala vlastný systém na výchovu budúcich zamestnacov.
Záujemcov o prácu bolo v dvadsiatych rokoch 20. storočia dosť, ale Tomáš Baťa nebol spokojný s výukou učňov na vtedajších živnostenských školách. Baťa veľmi rýchlo pochopil, že s výchovou pracovníkov treba začať skoro, aby mali vybudované hodnoty. Predsa len, starší pracovníci už mali zaužívané vlastné hodnoty, ktoré bolo len ťažko meniť. Vtedajšie školy poskytovali veľmi málo praktických informácií. Baťa vnímal negatívne aj to, že učitelia nevychovávali žiakov k tomu, čo považoval za základ – k uvedomelému osobnému hospodáreniu.
Pre rýchlo rozvíjajúcu sa firmu potreboval Tomáš Baťa prakticky založených a vzdelaných ľudí. Absolventi stredných škôl a učilíšť boli síce vzdelaní, ale pre prácu v továrni nepoužiteľní. V roku 1925 sa preto rozhodol založiť vlastnú “Baťovu školu práce pre mladých mužov”. Bol si vedomý toho, že práve tento dokonalý spôsob jeho školstva a vzdelania zamestnancov mal veľký podiel na jeho podnikateľskom úspechu. Sám bol toho názoru, že firmu tvoria predovšetkým zamestnanci. O štyri roky neskôr založil školu pre mladé ženy. Cieľom týchto škôl bolo vychovať všestranných ľudí, ktorí budú znalí práce v továrni a budú kultúrne žijúci. Baťova škola bola taktiež prepojením života na internátoch, práci v továrni a vzdelaní v škole.
V júli 1925 boli v moravských novinách vydané prvé inzeráty. Text inzerátu znel nasledovne: „Prijmeme v Zlíne 200 mladých mužov vo veku 14 rokov, ktorí absolvovali buď meštiansku školu, alebo nižšiu reálku s dobrým prospechom, s cieľom, aby sme z nich vychovali dobrých podnikateľov. Mladými mužmi nazývame tých, ktorí si chcú vlastnou prácou zarobiť na živobytie, získať vedomosti a budovať majetok. Len takých potrebujeme.“ Podľa všetkých indícií text inzerátu napísal sám Tomáš Baťa, ktorý chcel vytvoriť v Zlíne kópiu Fordovej učňovskej školy na výcvik mechanikov a špecialistov nástrojárov. Inzeráty síce pritiahli pozornosť, no objavila sa aj nedôvera. V tej dobe bolo neobvyklé, aby sa učňom platilo. Na 200 avizovaných miest sa prihlásilo iba 80 chlapcov. Baťa pre nich vymyslel noblesné pomenovanie mladý muž, neskôr aj učnice oslovovali v Baťových fabrikách ako mladé ženy.
Baťa si dával záležať nielen na kvalite vzdelania, ale aj na kvalite a výzore budov. Školy boli zariadené veľmi moderne a boli vybavené najlepšími pomôckami. Baťa sa rozhodol, že v Škole práce budú žiaci prezývaní “mladými mužmi”. Razil teóriu, že slovo muž znamená živiteľ. Už po krátkej dobe sa ukázalo, že vďaka dôslednej výchove a odborným znalostiam sa stávajú zo študentov schopní mladí muži, ktorí ovládajú technológie a vyznajú sa aj v organizácii, administratíve a riadení.
Postupne sa zvyšoval záujem o štúdium. V roku 1933 bolo v troch internátoch 4 500 žiakov. Každý rok bolo prijímaných 1000 až 1500 nováčikov s tým, že žiadateľov bolo v roku 1934 viac ako 19 tisíc. Prijímaný študenti neboli však len z Československa. Vedúci pracovníci sa školili v Indii, Angličania, Nemci, ale aj Egypťania, Rumuni a Bulhari. Prijímacie skúšky boli na základe znalostí z matematiky, pozornosti a všeobecnej inteligencie. Taktiež však boli zamerané na manuálne zručnosti ako napríklad sila rúk či rýchlosť reakcií. Do školy boli vybraní iba cieľavedomí mladí ľudia, ktorí mali záujem o hlbšie poznanie a nechceli byť len dobrými pracovníkmi. Baťa taktiež uprednostňoval deti z chudobných obuvníckych rodín. V začiatkoch bola škola trojročná, neskôr bolo štúdium predĺžené na štyri roky.
Poctivá práca, úcta jeden k druhému bez ohľadu na postavenie alebo vieru. K takýmto hodnotám viedli majstri svojich žiakov v Baťovej škole práce. Vzdelávací proces spočíval na troch neoddeliteľných pilieroch: Práca v továrni, výuka v škole a výchova na internáte. Z týchto pilierov každý jeden hral rolu pri komplexnom hodnotení žiaka. Žiaci prichádzajú do školy s istými vzorcami správania sa, ktoré si osvojili v rodine alebo v prostredí, z ktorého pochádzajú. Po prijatí na školu boli všetci žiaci bez výnimky ubytovaní na internáte, na ktorom dominoval veľmi prísny režim.
A ako by sme opísali typický deň v Baťovej škole práce? Budíček o pol šiestej, potom nasledovalo upratovanie izieb, ktoré bolo hodnotené bodovacím systémom. Štvrť hodinu rozcvička a od siedmej hodiny práca v továrni. Po doobednej smene prestávka na obed a znova ku strojom. O piatej hodine koniec smeny a rýchlo do učební, kde sa učili aj rôzne predmety ako etika, anglický jazyk a zemepis.
Na záver desatoro študenta Baťovej školy práce:
- V práci premýšľaj.
- Práci ver.
- Prácu nezanedbávaj.
- Never v nemennosť poznania.
- Buď ctižiadostivý.
- Nemíňaj viac, ako zarobíš.
- Šetri časom.
- Pomáhaj tým, ktorí to potrebujú.
- Buď verný.
- Dbaj, aby po tebe zostala stopa celého človeka.
Hanka Vanková